Kissinger: Západ by mal brať na zreteľ záujmy Ruska. Smerujeme do veľmi ťažkého obdobia

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger zároveň varoval, že v opačnom prípade by sa Rusko mohlo zmeniť na „predmostie Číny v Európe“ .

Západ by mal brať do úvahy záujmy Moskvy, aby zabránil tomu, že sa Rusko stane „predsunutou základňou Číny v Európe“, vyhlásil bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger.

V rozhovore pre Sunday Times ďalej Kissinger ocenil jednotnú reakciu NATO na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine. Dodal tiež, že Aliancia by sa mala zachovať, pretože „sa rozrástla na inštitúciu, ktorá jedinečným spôsobom odráža európsku a americkú spoluprácu“.

Otázkou teraz bude, ako túto vojnu ukončiť. Na jej konci sa musí nájsť miesto pre Ukrajinu a musí sa nájsť miesto aj pre Rusko – ak nechceme, aby sa Rusko stalo predsunutou základňou Číny v Európe.

Odmietnutie Číny odsúdiť ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine a jej rastúca spolupráca s Moskvou sú na konci dlhého zoznamu nezhôd medzi Washingtonom a Pekingom. Západ pod vedením USA reagoval na ruskú „agresiu“ uvalením tvrdých sankcií na Moskvu.

V komentári k ruskej vojenskej operácii na Ukrajine bývalý minister zahraničných vecí USA uviedol, že „neexistuje žiadne ospravedlnenie“ pre to, čo urobil prezident Vladimir Putin. Podľa jeho názoru je ruský líder, ktorého vždy považoval za „premýšľavého analytika“, „hlavou upadajúcej krajiny“ a „v tejto kríze stratil zmysel pre mieru“.

Kissinger tvrdí, že v súčasnosti, keď Európa a Amerika čelia „veľkým problémom“ vo vzťahoch s Blízkym východom a Áziou, nie je v záujme USA umožniť Číne, aby ďalej posilňovala svoju moc.

„Neverím, že svetová nadvláda je čínskou koncepciou, ale mohlo by sa stať, že sa stanú takými mocnými. A to nie je v našom záujme,“ dodal.

Kissinger nepochybuje o tom, že Washington a Peking sú v súčasnosti protivníkmi, ale zdôrazňuje, že obe superveľmoci „majú minimálne spoločnú povinnosť“ zabrániť katastrofickej zrážke. Vzhľadom na to, že niektoré krajiny chcú využiť rivalitu a iné sa snažia získať pomoc od jednej z veľmocí, „smerujeme do veľmi ťažkého obdobia,“ varoval Kissinger.

Čínsky minister obrany Wej Feng-che začiatkom júna vyhlásil, že jeho krajina sa uberá cestou mierového rozvoja a neusiluje o svetovú hegemóniu. Poznamenal, že hoci Čína dosiahla „významný pokrok“ vo vývoji jadrových zbraní, šéf čínskej diplomacie dal jasne najavo, že Peking sa drží „politiky sebaobrany“.

Jeho vyjadrenia prišli deň po tom, ako americký minister obrany Lloyd Austin zdôraznil, že USA sa neusilujú o konfrontáciu ani s Čínou, ani s inými krajinami v indo-tichomorskom regióne. Austin však uviedol, že uprostred „rastúceho nátlaku“ zo strany Číny a jej „provokatívnych a destabilizujúcich vojenských aktivít v blízkosti Taiwanu“ je zachovanie mieru nielen v záujme Washingtonu, ale aj „vecou medzinárodného záujmu“.

Kissinger, ktorý sa v máji dožil 99 rokov, po svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, bol na webovej stránke Mirotvorec, o ktorej sa všeobecne predpokladá, že ju spravuje Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU), označený za „spolupáchateľa zločinov ruských predstaviteľov“.

Kissinger v Davose povedal, že v najbližších mesiacoch sa musí dosiahnuť mierová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou, aby sa zabránilo tomu, že konflikt na Ukrajine prerastie do globálnej vojny medzi NATO a Ruskom. Aby sa tak stalo, musí Ukrajina podľa bývalého ministra zahraničných vecí akceptovať aspoň návrat k „status quo ante“, čo znamená, že by sa musela vzdať územných nárokov na Krym a poskytnúť autonómiu Doneckej a Luhanskej ľudovej republike.

Kissinger je významným zástancom školy reálnej politiky medzinárodných vzťahov, ktorá uprednostňuje praktické záujmy národov pred ideologickými postojmi. Ako minister zahraničných vecí prezidenta Richarda Nixona stál v 70. rokoch na čele úsilia o diplomatické udržiavanie kontaktov USA s Čínou, ktorých cieľom bolo zabrániť Pekingu, aby sa spojil so sovietskym Ruskom.

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna