Keď renomé českých štátnych vyznamenaní a ocenení kleslo na hodnotu fajky militantného dymu

O bratoch Čechoch je známe, že sa potácajú z extrému do extrému. Raz na východ, raz na západ, napríklad. Terazky sú na západe a dávajú to okato na vedomie.

Potom, čo sa blysol premiér Fiala vykopaním politickej vojnovej sekery voči slovenskej vláde, nedal sa zahanbiť ani český prezident štátnym vyznamenaním amerického exprezidenta Billa Clintona.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Už český prezident V.Havel ocenil (1998) vtedajšieho prezidenta Billa Clintona najvyšším českým štátnym vyznamenaním za porušenie sľubu Američanov Rusom „ani palec na východ“, čiže za prvú vlnu rozšírenia NATO smerom k Ruským hraniciam. To však bolo rok predtým ako sa Clinton „vyznamenal“ sám spustením tzv.humanitárneho bombardovania bývalej Juhoslávie (1999).

Teraz, v ére studenej politickej vojny Prahy so Slovenskom český prezident, bývalý aktívny člen KSČ, Petr Pavel, udelil americkému exprezidentovi ďalšie štátne vyznamenanie, tentoraz Rad Tomáša Garrigue Masaryka 1. triedy. No a tu už aj česká švejkovská sranda začína byť smiechom cez slzy, pretože údajným dôvodom sú  „vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie“.

Obr. Bill Clinton a český prezident Petr Pavel. Zdroj: TASR/AP cez teraz.sk/screenshot

Tak si pripomeňme, že demokracia je najmä o vôli väčšiny a dodržiavaní pravidiel. Tie Clinton viackrát v úrade zásadným spôsobom porušil, či vychýlil z dráhy.

Aj keď Billa Clintona môžeme priradiť medzi tzv. vojnových štváčov, demokraciu pošliapal už aférou “Chinagate” (1996), keď FBI „demokraticky“ ani nemala možnosť došetriť, či vypočuť prezidenta Clintona a jeho viceprezidenta Gora v kauze politickej korupcie, v ktorej sa Čínska ľudová republika mala pokúšať ovplyvňovať americkú zahraničnú politiku.

No najviac vtedy, keď nariadil (1999) bez mandátu BR OSN použitie brutálnej sily proti bývalej Zväzovej republike Juhoslávie v rámci agresie NATO nazvanej Operácia Spojenecká sila, ktorá je skôr známa pod propagandistickým eufemizmom „humanitárne bombardovanie“ s tisíckami civilných obetí a tichého zabíjania rakovinou vďaka munícii s obohateným uránom.

Vyznamenanie len pár dní pred týmto smutným 25.výročím (23.marec) zákerného ataku, ktorého následkami Spojené štáty ignorovali aj ďalšie medzinárodné právo na sebaurčenie národa bezprecedentným vznikom tzv. Kosova ako údajne samostatného zvrchovaného štátu len ilustruje tzv. „hodnotovú politiku“ súčasnej českej politiky, ktorá v jej mene neváhala rozpútať voči Slovensku politickú vojnu zmrazením kontaktov – zatiaľ – keďže vieme, že každý konflikt má základnú tendenciu eskalovať, pokiaľ sa radikálne nezmení prístup, čo v prípade Fialovej vlády nie je vôbec pravdepodobné.

Takže už pred štvrťstoročím sa česká politika tiež vyznamenala nielen kontroverzným povolením preletov prezidentom M. Zemanom, spustením rozširovania NATO s eskaláciou napätia, ale aj ďalším militantným argumentom, ktorý aplikuje česká vláda aj v prítomnom konflikte na Ukrajine, a to „presadzovaním vojny v mene zabezpečenia mieru“.

Ak teda česká hlava štátu a vrchný veliteľ „súdruh“ Petr Pavel si chcel takýmto aktom pripomenúť 25. výročie vstupu ČR do NATO (12.marec), tak si strelil nielen do vlastného kolena, ale aj do všetkých českých kolien.

Aj vzhľadom na súčasnú eskaláciu napätia aliancie s Ruskom, politiku zbrojenia a angažovaného posielania stále ďalších zbraní a munície na predlžovanie vojny spoza rieky Moravy kyjevskému vyznieva ďalšie odôvodnenie pre zásluhy B.Clintona, že sa “zásadným spôsobom zaslúžil o presadzovanie demokracie a stability v strednej a východnej Európe v súvislosti s rozšírením NATO v roku 1999“ ako morbídny vtip, po ktorom sa verejnosť vždy zasmeje, keď niekto v NATO či v Česku niečo povie o západných „hodnotách“ demokracie.

Veď už len toto slovné spojenie sa stáva vtipom desaťročia, čo by si mohli v švejkovskej Prahe aspoň všimnúť, keď už sa nemôžu opäť smiať, aby neurazili svojich spojencov, dúfajúc asi tiež, že budú „na večné časy a nikdy inak“. Tentoraz však tých západných. A tak si aspoň teraz proamerickí politickí „lepšolidi“ v českej vláde vylievajú zlosť na Slovákoch.

Rafael Rafaj

skspravy.sk