Trump znepokojil aj Moskvu: Ak Irán padne, sme na rade. Ruskí „jastrabi“ hovoria o pasci a radia pritvrdiť na fronte

Trumpov útok na Irán otriasol očakávaniami časti ruských elít, ktoré ešte nedávno verili v pragmatickú dohodu s Washingtonom.

Americký prezident Donald Trump po útoku na Irán vyvolal v Rusku nervozitu medzi časťou nacionalistických a bezpečnostných elít. Ako ďalej píše agentúra Reuters, niektorí tvrdí kritici teraz vyzývajú Moskvu, aby prestala veriť rokovaniam s Washingtonom a namiesto toho zosilnila vojenské operácie na Ukrajine. Informoval portál televízie ta3

Skepsa voči Trumpovi

Keď sa Trump minulý rok vrátil do Bieleho domu, časť ruských jastrabov (tvrdé nacionalistické krídlo ruskej politiky – pozn. red.) v ňom videla potenciálneho partnera. Verili, že jeho nepredvídateľný a pragmatický štýl by mohol Moskve pomôcť v otázke Ukrajiny.

Útok na Irán však tieto očakávania oslabil. Mnohí v Rusku teraz Trumpa vnímajú ako čoraz väčšiu hrozbu a pochybujú, či je ochotný uzatvárať pragmatické dohody s Moskvou.

Niektorí ruskí komentátori tvrdia, že Spojeným štátom nemožno veriť ani pri rokovaniach o Ukrajine. Nacionalistický podnikateľ Konstantin Malofejev označil USA za „hrozbu pre celý svet“ a varoval, že Washington chce oslabiť nielen Európu, ale aj Rusko.

Vojnový bloger Boris Rožin, známy pod prezývkou „Colonel Cassad“, napísal, že spoliehať sa na dohody s USA je podľa neho buď naivné, alebo zrada.

Niektorí komentátori zašli ešte ďalej. Akademik Andrej Sidorov v ruskej štátnej televízii označil Trumpa za „nebezpečného človeka“ a poukázal na to, že Rusko je momentálne výrazne viazané vojnou na Ukrajine, zatiaľ čo Spojené štáty vystupujú ako sprostredkovateľ mierových rokovaní.

Kremeľ balansuje

Oficiálne ruské vedenie zatiaľ postupuje opatrnejšie. Kremeľ útok USA označil za nevyprovokovanú agresiu, no osobne Trumpa nekritizoval a Iránu ponúkol len diplomatickú podporu.

Moskva zároveň uviedla, že považuje za dôležité pokračovať v mierových rokovaniach o Ukrajine, aj keď udalosti na Blízkom východe môžu ovplyvniť ich ďalší priebeh.

Analytici zároveň upozorňujú, že Rusko má len obmedzené možnosti, ako Iránu priamo pomôcť.

Niektorí ruskí predstavitelia však vidia v kríze aj možné výhody. Putinov vyslanec Kirill Dmitrijev napríklad naznačil, že rast cien ropy by mohol pomôcť ruskému štátnemu rozpočtu, ktorý je pod tlakom.

Podľa niektorých analytikov by sa navyše časť amerických zbraní mohla presunúť z Ukrajiny do regiónu Perzského zálivu, čo by mohlo znížiť vojenskú podporu Kyjeva.

Obavy z oslabovania ruských spojencov

Tvrdé vyjadrenia ruských jastrabov podľa analytikov odrážajú aj širšie obavy, že Spojené štáty postupne oslabujú spojencov Moskvy.

Používajú pritom príklady z posledných rokov: zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada v roku 2024, zadržanie venezuelského lídra Nicolása Madura americkými silami či nedávnu likvidáciu iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího pri americko-izraelských útokoch.

Ultranacionalistický ideológ Alexander Dugin, ktorý kedysi vnímal Trumpa ako nádej pre Rusko, teraz varuje, že vývoj môže byť pre Moskvu nebezpečný.

„Ak Irán vydrží, situácia sa môže obrátiť. Ak padne, sme na rade my,“ uviedol.

ta3.com