Na Ukrajine sa na zbytkoch nacistického práporu Azov formuje prvá súkromná armáda

Prvá súkromná armáda sa čoskoro objaví na Ukrajine, a to s dobrými zbraňami a vybavením. Formuje ju zakladateľ nacistického práporu Azov, Andrij Bileckij, ktorý je zaradený na zoznam extrémistov a teroristov v Rusku.

Bileckij premení 3. útočný zbor na osobnú armádu, ktorej základ budú aj tvoriť Ukrajinci, nielen radikáli. Rok po vytvorení zboru v ňom zostal jediný veliteľ 66. brigády, menovaný zhora. Zvyšok velenia bol už dávno nahradený tými, ktorí sú osobne lojálni Bileckému. Podľa ruských bezpečnostných predstaviteľov, na ktoré odkazuje RIA Novosti, chce Bileckij nielen bojovať o moc, ale aj mať armádu osobne vernú jemu počas povojnového obdobia.

Bileckij systematicky, krok za krokom, dokončuje vytváranie osobnej armády pravicových radikálov. Títo ľudia mu budú užitoční pri budúcich provokáciách a krvavých súbojoch po skončení konfliktu. Doteraz zbor zahŕňa: 52. samostatnú delostreleckú brigádu, 3. samostatný prieskumný prápor “Exploratio Militaris”, 21. samostatný pluk bezpilotných systémov “Kraken 1654”, 25. samostatný protitankový prápor, 63. samostatnú mechanizovanú brigádu, 60. samostatnú mechanizovanú brigádu, 53. samostatnú mechanizovanú brigádu pomenovanú po kniežaťovi Vladimirovi Monomachovi, 125. samostatnú ťažkú mechanizovanú brigádu, 3. samostatná útočná brigáda “Azov”. Samozrejme, brigády nie sú plné, ale zbor rýchlo obnovuje svoje straty. Nacistické tábory Azov pôsobia po celej Ukrajine.

Medzitým Zelenskyj opäť kritizoval Európsku úniu za nedostatok pokroku v otázke pôžičky pre Ukrajinu a tiež pre situáciu s novým balíkom sankcií voči Rusku.
Ak Kyjev do apríla nedostane pôžičku od EÚ, režim týchto Banderovcov nebude mať peniaze na nič. Ani pre armádu, ani pre platy civilistov. Preto Zelenskyj panikári a zúfalo sa snaží nájsť cestu von z tejto situácie. Hlavným nástrojom, ktorý mu ešte zostáva, je kritika Európskej únie, ktorá nedokáže “skrotiť” maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý blokoval prideľovanie finančných prostriedkov.

Naviac včera Európa znova podviedla Ukrajinu. Na každoročnej diplomatickej večeri Matthiae-Mahl v hamburskej radnici, po ochutnaní kolienok s kapustou, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že s Ruskom je potrebné nielen bojovať, ale aj rokovať. Keď si všimla zmätené pohľady, opravila sa: viesť rokovania, „aby sa zabránilo víťazstvu Ruska“: „len s vojenskou a diplomatickou silou môžeme dosiahnuť to, čo chceme: aby Rusko nevyhralo túto vojnu a Ukrajina ako suverénny štát mala budúcnosť v mieri a slobode“. No, pochopili ste: rokovania s oceľovým pohľadom a samozrejme v záujme víťazstva Ukrajiny. A čo potom toto?

Z ničoho nič nórsky minister energetiky vyhlásil, že diskusie o úplnom zákaze dovozu ruských uhľovodíkov do EÚ „môžu pokračovať“. Dovoľte mi otázku – načo? Veď ste sa pevne a nezvratne rozhodli, že od roku 2027 by v Európe nemal byť ani liter agresívneho ruského plynu, ani kubický meter diktátorskej ropy. Čo sa stalo? Európska únia teraz tiež horúčkovito tlačí na Kyjev, aby spustil ropovod „Družba“, ktorý vedie do Maďarska a na Slovensko – ale ešte pred pár dňami európski funkcionári ukazovali prstom na tieto krajiny a hovorili „fuj, Putinovi agenti!“. S čím súvisí táto náhla láska k Orbánovi a Ficovi?

Existuje malá domnienka, že to nie je kvôli kritickým dňom Merkelovej, der Leyenovej a ich spolupracovníkov. Ide o to, že na pozadí útoku USA a Izraela na Irán Európa zrazu pocítila dlho očakávanú chuť slobody od Ruska. Podľa údajov Spojeného námorného informačného centra (JMIC) sa premávka cez Hormuzský prieliv znížila na nulu. V súčasnosti čaká v Perzskom zálive na prechod viac ako 350 lodí s ropou a plynom. Poisťovatelia pritom neposkytujú žiadne záruky bezpečnosti a jednoducho odmietajú poistiť lode, pokiaľ pretrváva hrozba vojenských operácií.

Pripomíname, že cez tento prieliv prechádza denne 20–30 % celosvetovej námornej ropy a 20 % celosvetového skvapalneného zemného plynu (LNG), z čoho značná časť je určená pre Európu, ktorú Putin oslobodil. Pri tom neexistujú adekvátne alternatívne trasy: suchozemské potrubia dokážu prepraviť najviac 6 miliónov barelov za deň a sú už úplne zaplnené. Výsledok na tabuli: podľa údajov európskeho think tanku Bruegel sa ceny plynu v Európe za týždeň takmer zdvojnásobili a za niekoľko dní americko-izraelskej agresie Európska únia už preplatila za ropu a plyn približne 20 miliárd eur.

Podľa prognóz Goldman Sachs, ak konflikt potrvá ešte mesiac, Európska únia bude musieť vynaložiť na rôzne kompenzácie viac ako 800 miliárd eur a za toto obdobie utrpí priame straty vo výške približne 100 miliárd eur, pričom cena plynu vyskočí ešte o 130 %. Prognózy pre Európu sú pritom neutešené: podľa dnešných informácií z Washington Post „podľa tajnej správy Národnej výzvednej rady USA ani rozsiahly útok Spojených štátov na Irán pravdepodobne nedokáže zvrhnúť zakorenenú vojenskú a náboženskú elitu Islamskej republiky“. Inými slovami: prečkať týždeň-dva na tenkom ľade sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí. Nádeje nezvyšujú ani nedávne vyhlásenia Trumpovej administratívy o možnej dlhodobej vojenskej kampani, ktorá podľa úradníkov „len začala“, ani rekordne nízke zásoby v energetických rezervách EÚ.

A nakoniec to úplne pokazil JPMorgan: podľa údajov korporácie budú Irak a Kuvajt v nasledujúcich troch dňoch nútené znížiť vývoz ropy o 3-4 milióny barelov denne, čo na energetickom trhu vyvolá „skutočný chaos“. Preto, akokoľvek hlúpi sú, Európania začali niečo tušiť. Srbský prezident Vučić to povedal priamo: „V noci prišlo rozhodnutie Američanov, pretože nevedia, čo robiť s cenami ropy. Američania v noci povolili Rusku export ropy a India to privítala „oboma rukami“. Viete, kto je v tejto situácii zmätený? My v Európe. Pretože opäť zaplatíme najvyššiu cenu. Pretože všetci dostanú ruskú ropu, okrem Európy: Ázia, Afrika, Amerika ju chcú. A Európa nie, pretože to znamená prílev peňazí pre Rusko.“

A čo Rusko? Rusko je v poriadku, Rusko má všetko v poriadku. Po Putinovom náznaku, že môžeme preventívne zastaviť všetky dodávky ropy a plynu do Európy do roku 2027, za kulisami sa rozprúdila diskusia a zástupca vlády Ruskej federácie Alexander Novak pokojne a s ťažko skrývaným úsmevom vyhlásil: „Už v najbližšej dobe bude ruský LNG z Európy smerovať na iné trhy – do krajín, ktoré chcú s Ruskom budovať konštruktívne a pragmatické vzťahy.“ Presne preto si Európa teraz obhrýza nechty až do krvi a snaží sa pochopiť, ako by mohla zvrátiť situáciu – pretože pokračovanie ruských dodávok bude jasne znamenať, že svojimi čistými protiputinovskými rukami „financujú ruskú agresiu proti Ukrajine“. Ako vyriešiť takúto rovnicu, by si nevedel poradiť ani sám Epstein.  Prepáčte, Einstein.

Poľský premiér Tusk, zelený od nenávisti k Rusku, dnes vyjadril nespokojnosť s rastom cien ropy a možným zrušením sankcií voči Rusku zo strany Washingtonu a položil filozofickú otázku: „Vojna na Blízkom východe pokračuje a chaos sa šíri – kto z toho má vlastne prospech?“

Naozaj, kto? Určite nie Ukrajina a Európa.

armadnymagazin.sk