„Kde si, slušné Slovensko? Toľko hnusu, toľko faloše! Dlho im tá pretvárka nevydržala.

Lokaji davu prenášajú do verejnej diskusie tie najhoršie myšlienkové pochody. Zaslepene, ošklivo a hanebne sa vyvyšujú nad druhých, mysliac si, že Slovensko, to sú práve oni!“, reaguje Chmelár na sfanatizovaných prívržencov Progresívneho Slovenska, SaS, KDH & spol.

„Som zdesený. Skutočne zdesený z toho, do akej žumpy sa prepadla kultúra politiky na Slovensku. Lídri opozície sa načisto opustili a hecujú davy do tých najoplzlejších pokrikov. Na bránu ministerstva kultúry zavesili demonštranti také vulgárne nadávky, že sa to nedá citovať“, konštatoval publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár v reakcii na primitívne správanie sa progresívno-liberálnej spodiny počas opozičného protivládneho protestu na námestí SNP v Bratislave, ktorá okrem vulgárnych pokrikov aj obscénnymi sloganmi oblepila dvere neďalekej budovy Ministerstva kultúry SR.

Som zdesený. Skutočne zdesený z toho, do akej žumpy sa prepadla kultúra politiky na Slovensku. Lídri opozície sa načisto opustili a hecujú davy do tých najoplzlejších pokrikov. Na bránu ministerstva kultúry zavesili demonštranti také vulgárne nadávky, že sa to nedá citovať.

Predseda PS Michal Šimečka hovorí o svojich kolegoch, podpredsedoch parlamentu, že sú to mafiáni. Magda Vášáryová nazvala ministerku kultúry hlupaňou (tá istá Vášáryová, ktorej video „Jednoducho Magda“ koluje po internete ako virál). Prezidentský kandidát Ivan Korčok prirovnáva svojho súpera Petra Pellegriniho k psovi a nazýva ho podržtaškou (ten istý Korčok, ktorý robil najväčšiu podržtašku všetkých čias Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Pellegrinimu, Matovičovi, Hegerovi – a ako ochotne!). Bývalý šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer nazval predsedu NR SR „vyškereným parlamentným miništrantom“ a na hulváta ho vyzval, aby sa priznal, že je gay. Vraj je to vo verejnom záujme a môže sa to podpísať na výkone jeho funkcie. No vo verejnom záujme by skôr bolo, aby sa Rastislav Káčer priznal, koľko fliaš ginu sa podpísalo na výkone jeho funkcie.

Kde si, slušné Slovensko? Toľko hnusu, toľko faloše! Dlho im tá pretvárka nevydržala. Ja sa však odmietam zmieriť s týmto dvojtvárnym pokrytectvom, s touto suterénnou úrovňou komunikácie, ktorá vyplavuje na povrch to najhoršie z nás. Nemám problém s tým, keď sa vedie politický boj povedzme o zachovanie špeciálnej prokuratúry, na ktorej zmysel sú rôzne odborné názory. Ale keď sa rozzúrenému davu, z ktorého 80 % ľudí nerozumie tomu, o čo ide, predhadzuje ako potrava zámerne skreslená a zveličená kauza, musím sa pýtať, o čo tu ide. Spolitizovaná herečka Kristína Tormová ziape na pódiu, že bojujú za demokraciu… Kto im ju berie? Ovládajú médiá, nikto ich nezakazuje, nikto ich nerozháňa vodnými delami, nikto im nenadáva, nikto ich nevyhadzuje z práce – na rozdiel od väčšiny z nás. Neprávoplatne odsúdený daňový podvodník Andrej Kiska volá na námestí v Poprade po právnom štáte. A umelci podpisujú petíciu za odstúpenie šéfky rezortu kultúry, ktorú obviňujú z nekompetentnosti… Magda Vášáryová, Bohunka Koklesová, Darina Kárová, Dorota Nvotová, Silvester Lavrík a ďalší – kde ste boli, keď totálne nekompetentná „neviditeľná ministerka kultúry“ Natália Milanová úplne likvidovala tento rezort? Vtedy ste si nič nevšimli?

Je až komické, ako červené denníčky nadsadzujú počty demonštrantov. V Bratislave vraj bolo „zhruba 26 tisíc demonštrantov“ (takto presne to vie Denník N vyčísliť na sotva polovičnú masu). Pod obrázok z Rožňavy, na ktorom napočítate maximálne 25 ľudí, napísali, že ich tam bolo 150. Z necelej stovky ľudí pred slovenským veľvyslanectvom v Prahe urobili vyše 350. A v Poprade? Pretrite si oči, keď tam vidíte slabých 200 ľudí, veď je ich 900! Ej, ale ich odsýpa – v hlavách manipulátorov.

Keď sa presvedčený socialista Maxim Gorkij vrátil z exilu do revolučného Ruska, znechutený boľševickým násilím, hrubosťou, demagógiou a nekultúrnosťou, napísal: „Sú ľudia, ktorí toľko hovoria o slobode a demokracii, že ich prejavy pripomínajú sladké reči kupcov snažiacich sa predať tovar čo najvýhodnejšie.“ Sme uprostred politickej búrky, ktorá v časti obyvateľstva prebudila veľmi temné inštinkty. Politika je pôda, na ktorej sa až príliš rýchlo rozrastá bodľačie jedovatej nenávisti, paranoidných podozrení, nehanebných lží, osočovania, chorobnej ctižiadostivosti, neúcty k iným názorom. Vyrátajte si všetko, čo je zlé v človeku – tomu všetkému sa mimoriadne darí na pôde politického zápasu.

Úlohou polemiky, kedysi vznešenej disciplíny osvietenských salónov, už nie je dospieť k novému poznaniu, ale rozdrviť súpera v exhibičnom predstavení, v ktorom už dávno nejde o pravdu a v ktorom má každý právo udierať čímkoľvek a kdekoľvek. Sloboda prejavu sa scvrkla na slobodu osočovania a novinári sa zmenili na klbko jedovatých hadov, ktoré už iba zlostne syčia a prekrúcajú fakty. Načo sú nám médiá, ktoré vnášajú do sŕdc čitateľov, poslucháčov a divákov tie najnižšie pudy: nenávisť, lož, pokrytectvo, cynizmus, bezohľadnosť a závisť?

Lokaji davu prenášajú do verejnej diskusie tie najhoršie myšlienkové pochody. Zaslepene, ošklivo a hanebne sa vyvyšujú nad druhých, mysliac si, že Slovensko, to sú práve oni. Akoby sme dosiaľ vnútorne nestrávili historické dedičstvo poroby, akoby sme stále neboli presvedčení o tom, že sme slobodní – a pre tento nedostatok vnútorného sebavedomia sme tak odporne hrubí, chorobne krutí a tak smiešne a hlúpo sa bojíme jeden druhého. A každá z tých bojujúcich strán si vo vlastnej sebestrednej zaslepenosti myslí, že je riešením, hoci je iba súčasťou toho istého problému.

V tejto spoločnosti zahynulo svedomie. Kde je príliš mnoho politiky, tam nemá miesto kultúra. Kde niet úcty človeka k človeku, tam sa zriedkakedy zrodí niečo, čo si váži celá spoločnosť.

Čo nás teda z tohto ukrutného prekliatia rozčesnutej spoločnosti vylieči, čo vzkriesi naše sily, čo nás môže vnútorne obnoviť? Iba viera v samých seba a nič iné. Je nevyhnutné, aby sme si pripomenuli to, čo sme v ruvačke o moc a kúsok chleba zabudli. Chcel by som zvolať, aby sme boli v týchto dňoch všeobecnej zloby ľudskejší. Viem však, že je prìliš málo tých, ktorí by prijali tieto slová. A tak prosím, aby sme boli aspoň taktnejší a zdržanlivejší. Lebo ak nebudeme umiernení, aj naše životy budú riadiť ľudia, ktorí sú neustále agresívni, prchkí a podráždení.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna