“Kam sa podeli vytlačené eurá?” Ekonóm Chazin predpovedá historicky najväčšiu krízu

Aké krízy kapitálu už boli? – kladie si otázku ruský ekonóm Michail Chazin.

Toto je štvrtá kríza poklesu efektívnosti kapitálu. Prvá bola v rokoch 1907−1908. Druhá bola v rokoch 1930−1932. Tretia bola v 70. rokoch, bola trochu zmiernená, pretože nedošlo k takému kolapsu na finančných trhoch, lebo finančné trhy boli udržované v obave pred ZSSR. A teraz máme štvrtú krízu. Je to, samozrejme, najväčšia kríza. To znamená, že pokles bude silnejší ako v 30. rokoch, čo viedlo nielen k Veľkej hospodárskej kríze. Vtedy bol ale v USA hladomor. To znamená, že zomrelo niekoľko miliónov ľudí. Hlavne farmári. Toto je obraz, ktorý ich čaká.

Všetko to začalo v roku 2008. Vyvinuli titanské úsilie, aby zachránili situáciu. A to aj na náklady Ruska, najmenej dvakrát, prvýkrát v roku 2014. Pripomínam, že v decembri 2014, už po nástupe do funkcie, Nabiullina devalvovala rubeľ dvakrát. Prečo? Bol to príkaz MMF, pretože bolo potrebné zabezpečiť likviditu svetového dolárového systému, bolo potrebné zabezpečiť odtok kapitálu, a to sa týkalo všetkých. To znamená, že všetky rozvinuté krajiny na pokyn MMF devalvovali svoje meny, čo viedlo k podpore dolára na úkor kapitálu, ktorý bol k dispozícii. Na tom Rusko stratilo asi 200 miliárd dolárov.

Kam sa podeli vytlačené eurá?

„Vysvetlite mi, prosím, Federálny rezervný systém vytlačil pre Európsku centrálnu banku 500 miliárd dolárov, aby mohla vytlačiť 500 miliárd eur. Bez týchto dolárov nie je možné vytlačiť tieto eurá? A ďalej, kam sa potom podelo tých 500 miliárd dolárov? To sú predsa vagóny plné hotovosti.“ pokračuje v otázkach Michail Chazin. No, je to akoby kopa chýb. Hovoril som o tom mnohokrát, ale poviem to ešte raz. Je to dôležitá otázka.

Vec sa má tak, že som nikdy nehovoril, že Federálny rezervný systém poslal ECB 500 miliárd dolárov. Hovoril som o tom, že podľa dostupných údajov ECB za rok a pol vytlačila 500 miliárd eur. Nevytlačila v zmysle papierových peňazí, ale v zmysle elektronických peňazí. Ďalšia otázka… Koľko ich vytlačili? Neviem. Koľko dolárov poslali? Neviem. Teraz otázka: na čo sú potrebné tieto doláre?

Vec sa má tak, že keď sa nadbytočné eurá dostanú do ekonomiky, vyvolávajú inflačné procesy. A v Európskej únii neexistuje mechanizmus sterilizácie nadbytočnej peňažnej zásoby. Takýto mechanizmus existuje v Spojených štátoch amerických, volá sa finančné trhy. Ale aby bolo možné vložiť peniaze na finančné trhy USA, je potrebné ich previesť na doláre. Takže doláre sú potrebné na to, aby sa prebytok peňazí, prebytok eur, previedol na doláre a vložil na trhy. To znamená, že sa obrátite na ECB, banky sa obrátia na ECB, ECB zmení prebytok eur na doláre.

Euro… No, je to ako emisná banka, ktorá vytlačila a potom zase stiahla prebytočné eurá. A doláre, ktoré dostali banky, idú na americké trhy. Tam sa za nich nakupujú pokladnice alebo niečo iné. V dôsledku toho vzniká dojem, že Spojené štáty americké majú investorov, hoci pôvodne ide o emisné doláre. No a v Európe sa vytvorilo veľké množstvo peňazí, ktorými je možné zaplátať dieru. A inflácia nie je. Takto to funguje. V podstate to, samozrejme, oživuje trh. To zachraňuje Európsku úniu ekonomicky a oživuje trh Spojených štátov amerických, kde rastú ceny. A ako chápeme, tam nie je 3 % inflácia, ale minimálne 8 %, a v skutočnosti viac, konštatuje Chazin.

armadnymagazin.sk