K vojne s Iránom nás prinútil Izrael, vyhlásil Rubio. Ak by USA nezasiahli, utrpeli by vraj väčšie straty

Spojené štáty k útoku na Irán prinútil zámer Izraela zaútočiť na Teherán, čo by vyvolalo iránske odvetné údery proti americkým cieľom, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio. Spojeným štátom tak podľa neho v súvislosti s plánom Izraela hrozila bezprostredná hrozba zo strany Iránu. Rubio to povedal v pondelok (2. 3.) novinárom pred brífingom s lídrami Kongresu, na ktorom ich informoval o úderoch na Irán, ktoré USA a Izrael začali v sobotu, referuje portál televízie ta3

„Vedeli sme, že Izrael podnikne vojenskú akciu. Vedeli sme, že by to vyvolalo útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak by sme proti nim (proti Iráncom) nezasiahli preventívne ešte predtým, ako tieto útoky začnú, utrpeli by sme vyššie straty,“ povedal Rubio.

Bolo to prvýkrát, čo predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa otvorene povedal, že Izrael je hnacou silou vojny proti Iránu, a to v čase, keď sa Izrael medzi Američanmi teší historicky najmenšej podpore, poznamenal web Axios. Rubiove výroky boli podľa Axiosu široko interpretované tak, že Washington sa podriadil oveľa menšiemu národu, ktorý ozbrojuje, financuje a chráni.

Rubio rozhneval MAGA elity

Rubiovo vyjadrenie rovnako rozohnalo elity v Trumpovom hnutí MAGA (Urobme Ameriku opäť skvelou), ktorí už predtým na sociálnych sieťach kritizovali prezidentovo rozhodnutie ísť do vojny. „Takže nám natvrdo hovorí, že sme vo vojne s Iránom, pretože nás k tomu donútil Izrael. To je v podstate tá najhoršia vec, čo mohol povedať,“ napísal na sieti X komentátor konzervatívneho webu The Daily Wire Matt Walsh o Rubiových výrokoch.

Americkí predstavitelia podľa Axiosu neskôr povedali, že Trump nariadil údery bez ohľadu na Izrael, pretože si myslel, že Irán rokoval o svojom jadrovom programe bez skutočnej vôle dosiahnuť dohodu.

Teherán odsúdil americko-izraelské útoky ako nevyprovokovanú agresiu v čase, keď s Washingtonom viedol nepriame rokovania sprostredkované Ománom, posledné z ktorých sa konali vo štvrtok. Ománsky minister zahraničia Badr Busaídí v piatok, deň pred sobotňajšími americko-izraelskými útokmi, povedal, že Irán súhlasil s tým, že nikdy nebude mať jadrový materiál, ktorý by mohol použiť na výrobu jadrovej zbrane.

Trumpove premenlivé názory

Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok povedal stanici Fox News, že cieľom USA bolo zabezpečiť, že Irán nebude mať jadrovú zbraň. „Prezident Donald Trump chce dať Iráncom aj svetu jasne najavo, že nebude mať pokoj, kým nedosiahne tento zásadný cieľ – zabezpečiť, aby Irán nemohol mať jadrovú zbraň,“ povedal viceprezident. Vance sa v minulosti vyjadroval proti otváraniu vojen, vrátane možnej vojny s Iránom.

Šéf Pentagonu Pete Hegseth v pondelok na tlačovej konferencii povedal, že cieľom amerických útokov je zničiť iránske rakety, námorníctvo a bezpečnostnú infraštruktúru. Odôvodnenie členov Trumpovej administratívy pre údery na Irán je premenlivé, poznamenala agentúra AP.

Lídrov Kongresu spoločne so šéfom diplomacie Rubiem za zatvorenými dverami informovali Hegseth, šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe a predseda zboru náčelníkov štábov Dan Caine. Predstavitelia Trumpovej administratívy sa v utorok vrátia na Kapitol, aby informovali celý Senát aj Snemovňu reprezentantov.

Demokratickí zákonodarcovia namietajú, že ústava dáva výhradné právo vyhlásiť vojnu Kongresu, nie prezidentovi. Spochybňujú tvrdenia Trumpa a jeho administratívy, že Spojené štáty čelili bezprostrednej hrozbe zo strany Iránu.

Vojenský útok rozhádal Kongres

Demokratický senátor za štát Virginia Mark Warner uviedol, že počas jedného týždňa administratíva ponúkla širokú škálu dôvodov pre útok na Irán: najprv zničenie jeho jadrového programu, potom ukončenie vývoja balistických rakiet, zmenu režimu a teraz potopenie jeho námornej flotily.

Tento týždeň sa čaká hlasovanie o rezolúciách týkajúcich sa vojnových právomocí, ktoré by mohli Trumpovi zabrániť pokračovať v útokoch na Irán bez vyhlásenia vojny Kongresom. Ústava Spojených štátov zveruje právomoc vysielať amerických vojakov do vojny Kongresu, nie prezidentovi, s výnimkou obmedzených úderov z dôvodov národnej bezpečnosti. Trumpovi republikáni však majú tesnú väčšinu ako v Snemovni, tak v Senáte.

–

ta3.com