Judášske farizejstvo kvázidemokratov. “Je suis Assange!”

V utorok sa začal súd so Julianom Assangeom, ktorý zverejňovaním wikileaks konal vo verejnom záujme – odhaliť, čo všetko vláda Spojených štátov koná a tají pred verejnosťou. Na povrch vyšli aj mnohé špinavosti z najvyšších miest, ktoré ale na druhej strane mentorujú celý svet. Len sa ukázalo, že aj tu pod lampou je najväčšia tma.

Nuž a za túto bohumilú činnosť hrozí Assangeovi 175 rokov väzenia v naj „demokracii“ sveta. Lebo vraj „špionáž“. Ale veď to poznáme: čokoľvek odhalíš, čo sa týka vlády – akože „špionáž“.

Ako v bývalej totalite u nás – za kritiku predstaviteľa či režimu paragraf „podvracanie republiky“. Jasné, nikto štát, ani republiku nepodkopával, ani nechcel. To len papaláši v totalitnom režime sa chránili pred kritikou, a rovnako to robí aj súčasný režim v USA… lenže ten pod farizejstvom pseudodemokracie.

Platí, že skutočnú demokraciu tieto globálne neototalitné režimy ukradli ľuďom a nastolili režim ochrany „demokratických inštitúcií“, čiže ochrany mocenských elít – samých seba vo funkcii a pri moci, ktorú nik nesmie ohroziť a už ani spochybniť.

Ani zakladateľ Wikileaks, Julian Assange. A to budú druhým dychom kritizovať Rusko, že vraj „autoritatívny režim“. Asi sa často nepozerajú do zrkadla, títo pseudodemokrati.

No a u nás ronia krokodílie slzy ich angažovaní agenti za údajné ohrozenie „oznamovateľov protispoločenskej činnosti“… A nebol náhodou Assange v skutočnosti na vrchole whistleblowingu a naj whistleblower sveta? Ale nepočujem, že by sa niekto z tejto sekty angažovaných samozvaných „ochranárov“ demokracie a verejného záujmu zastal Juliana Assangea – v skutočnosti politicky prenasledovaného väzňa.

Ak ho Briti vydajú – čo sa dá od týchto bábok na gatiach svojich koloniálnych bratov – Yankeeov viac než očakávať, tak by sa mali ľudia zobudiť, lebo ak si dovolia zatvoriť a umlčať Assangea, tak potom každého z nás ľavou zadnou.

Vo Francúzsku sa práve schvaľuje zákon, ktorým chcú nastoliť medicínsku tyraniu pod kepienkom zákona o sektárskych úchylkách („dérive sectaire“). A kto má byť ten „úchyl“? No každý, kto kritizuje očkovanie na covid alebo sa mu bráni, či niekoho od podania experimentálnej látky odhovára.

Ak toto nie sú akty diktatúry moci, tak čo potom? A my tu, na Slovensku, vedieme nejaké žabo-myšie vojny o nejaké novely a hrozíme sa zmierňovania trestov, čím progresívci a ich užitoční idioti odkláňajú pozornosť verejnosti od podstatných útokov na slobodu, človeka, spoločnosť, právo, pravdu a skutočnú spravodlivosť.

JE SUIS ASSANGE – AJ JA SOM ASSANGE. Nezabúdajte na to.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj

skspravy.sk