Jozef Viktorín: Je načase vymeniť politikov, ktorí sa chcú hrať na vojnu

V jednom termíne sa bude konať letecké cvičenie NATO a samit na Litve. Zdanlivo dve nesúvisiace podujatia. Generál Jozef Viktorín však nachádza a vysvetľuje súvislosť aj medzi nimi. Napriek tomu, že v histórii Aliancie sa súbežne dve takéto podujatia zatiaľ nekonali.

Generál Viktorín okrem toho, že vyratúva, aké manévre sa tu (nad strednou Európou) chystajú, upozorňuje aj na pokusy USA o ukážku svojej sily. Rovnako, ako je tomu v srbsko-kosovskom konflikte. USA potrebujú konflikt mimo svoje územia. Viktorín sa dostáva k tomu, že o členstve štátu v NATO nesmú rozhodovať politici, ale občania, kým prezidentka informuje o návšteve generálneho tajomníka v Bratislave. Ten sem príde v rámci stretnutia východného krídla NATO, ktoré si hovorí aj Bukureštská deviatka. O tej sa bližšie rozhovoril aj Štefan Harabin.

Podľa Viktorína treba zdôrazniť práve skutočnosť, že počas samitu sa nikdy doposiaľ takéto veľké cvičenie neorganizovalo. Z Národnej gardy USA priletí podľa Viktorína sto lietadiel. Tie sa pridajú k už rozmiestneným lietadlám. K tomu na fjorde v Nórsku je ďalších takmer 80 lietadiel.

„To nevravím o počtoch vojakov, ktorí sa budú uvedeného cvičenia zúčastňovať. K tomu samozrejme vojenská technika,“vyratúva Viktorín a pripomína konflikt na Ukrajine.

Generál Viktorín si myslí, že to hovorí o neschopnosti USA priznať si, že im ide o ukážku vojenskej sily a prípadnú konfrontáciu odkomunikovať so svojimi spojencami.

„Hlavné, že konflikt bude mimo územia USA. Európa je pre nich pri týchto plánoch vedľajšia,“konštatuje Viktorín.

Viktorín v hľadaní súvislostí ide až do konfliktu medzi Srbskom a Kosovom. Aj ten je totiž podľa neho potrebné vnímať cez intervenčný tím NATO, ktorý tam bol vyslaný.

„Náhoda s našou „úderkou“ v Bruseli? Asi nie,“ podotýka Viktorín ďalej s tým, že je jedno na akej strane súčasní lídri stoja, no je čas ich konca. Chýba im empatia a zvábilo ich vojenské dobrodružstvo. O to tu však podľa Viktorína nejde. Ide tu o stupňovanie napätia práve v strednej Európe.

„Aj toto prináša naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Jasne sa musia rozhodnúť občania. Nie politici, tí urobia len to, čo si občan praje,“ konštatuje generál s tým, že aj to je demokracia.

Návšteva v rámci B9

„Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na moje pozvanie pricestujú do Bratislavy prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska,“ priblížila prezidentka. Rokovanie sa uskutoční na Bratislavskom hrade.

Generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga prijme Čaputová ešte pred začiatkom samitu aj v Prezidentskom paláci. Popoludní sa stretne so Stoltenbergom aj premiér Ľudovít Ódor.

Čo má B9 s NATOm?

Bukureštská deviatka je aj iný názov pre východné krídlo NATO, do ktorého patria vyššie zmienené štáty. Emeritný predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin už dávnejšie pripomenul, čo je to za zoskupenie.

„B9 nie je kaviarenská partička. Ide evidentne o samostatný vojenský blok na ochranu západnej Európy, ktorý vznikol v roku 2015, ako reakcia na vstup Krymu do zostavy Ruska v roku 2014. Otázka možného nasadenia Koalície ochotných do vojny proti Rusku, nie však, ako misie NATO, nie je vôbec hypotetická,“ dvíha varovný prst emeritný predseda Najvyššieho súdu.

hlavnydennik.sk