„Je to najunikátnejšie historické vodné dielo na svete“ Slovenský vodohospodár prezradil detaily o štiavnických tajchoch

Michal Červeň je mladý Štiavničan, ktorý sa už vyše 11 rokov venuje problematike tajchov a vodohospodárskej sústavy v okolí Banskej Štiavnice. Vyštudovaný vodohospodár vydal spolu so svojím bratom Slavomírom knižné dielo – Banskoštiavnická vodohospodárska sústava, ktorá má už svoje druhé vydanie.

Môžete nám stručne predstaviť históriu tajchov?

Tajchy – po slovensky vodné nádrže, boli v okolí Banskej Štiavnice budované od 16. do 19. storočia pre miestne baníctvo ako zdroj povrchovej vody, zdroj hydroenergetického potencionálu. Prvé tajchy vznikali na začiatku 16. storočia, boli to malé nádrže s nízkymi hrádzami. Často málo efektívne. Najväčší zlom vo výstavbe tajchov prišiel začiatkom 18. storočia, kedy najmä staviteľ Samuel Mikovíny budoval v okolí Banskej Štiavnice vysoké tajchy s veľkým objemom. V tomto období boli vybudované alebo prestavané takmer všetky existujúce tajchy. Posledným a jediným tajchom 19. storočia je Klinger, ktorého výstavbou sa ukončila etapa budovania historických vodných nádrží – tajchov v okolí B. Štiavnice. Voda z tajchov sa po stáročia zadržiavala a využívala v baníctve na pohon banských strojov, ktoré boli skonštruované výlučne na vodný pohon. V súčasnosti sú tajchy technickými pamiatkami lokality UNESCO.

Ako funguje vodohospodárska sústava tajchov a aké sú jej hlavné komponenty?

Vodohospodárska sústava fungovala na základe zberu zrážkovej vody zo svahov Štiavnických vrchov, ktorá bola zachytená zbernými jarkami – vodnými kanálmi a transportovaná do nádrží tajchov, často cez vodné štôlne z povodia do povodia. V nádržiach tajchov prebiehala akumulácia privedených vôd. Takto naakumulovaná voda sa z nádrží odoberala – vypúšťala do náhonných jarkov – vodných kanálov, ktoré túto vodu privádzali k banským strojom na vodný pohon. Voda stroje roztočila a uviedla do pohybu obrovský čerpací či ťažný stroj, ktorý odčerpával vodu zo zatopených baní alebo vyťahoval rudu či baníkov z bane.

Aké technológie a metódy sa používali pri výstavbe tajchov v minulosti a ako sa líšia od dnešných?

Technológie a projekty výstavby boli jednoduché, bavíme sa o 18. storočí. V tejto dobe nemali počítače, výpočtové programy a ani technické a technologické strojné vybavenie na výstavbu priehrad. Takisto poznali len niekoľko materiálov na výstavbu. Všetko sa robilo ručne bez strojov. Pri výstavbe tajchov denne na mieste pracovala aj tisícka ľudí. Takže už toto je obrovský rozdiel oproti súčasnej dobe. A aj napriek tomu stavitelia tajchov budovali odvážne, technicky náročné priehrady, ktoré ďaleko predbehli svoju dobu a udivujú odborníkov aj dnes. Vlastne ani dnes nevieme presne vysvetliť, ako priehradní majstri – stavitelia tajchov vedeli, či nevedeli, že sa im tajch nezrúti a určite netušili, že vydržia až do dnes. Tajchy sú veľkým odkazom vyspelého svetového priehradného staviteľstva v okolí Štiavnice.

Aké výzvy a problémy sa vyskytujú pri údržbe a prevádzke tajchov dnes?

Treba poznamenať, že sa bavíme o skutočnej histórii vodného staviteľstva na Slovensku. Niektoré tajchy majú aj 500 rokov a väčšina z nich dosahuje sviežich 300 rokov. Prevádzka a údržba týchto vodných stavieb bola na výbornej úrovni v časoch, keď sa tajchy pravidelne využívali, to je do roku cca 1935. Problém nastáva v časoch, keď sa tajchy prestali pravidelne využívať, poklesla údržba a vyskytli sa problémy. V súčasnosti sa vodohospodársky už nevyužívajú, čo je veľká škoda, a odzrkadľuje sa to aj na prevádzke a údržbe. Mnohé z tajchov majú havarovaný dnový výpust – nedá sa z nich vypúšťať voda, iné dnový výpust aj majú, ale pravidelne sa s ním nemanipuluje, čím v oboch prípadoch dochádza k hromadeniu sedimentov v nádrži a nadmernému, nekontrolovateľnému zanášaniu nádrží. Samotná údržba takisto poklesla. Správca síce vykonáva na tajchoch rekonštrukcie, no tie v mnohých prípadoch nie sú komplexné a na mnohých tajchoch stále chýbajú, alebo sú neodborné. Čím sa starostlivosť o tieto vodné stavby mnohonásobne znížila v porovnaní s rokmi, kedy tajchy boli v prevádzke.

Ktoré z tajchov, sú najvýznamnejšie z hľadiska ich historického a technického významu?

Najvýznamnejšími tajchami sú takmer všetky väčšie. B. Štiavnica a okolie sa doslova hemží skvostami historického priehradného staviteľstva 18. storočia. Medzi tými TOP tajchami so svetovým puncom kvality a technického vyhotovenia môžeme úplne bez pochýb zaradiť Veľkú a Malú Richňavu, Rozgrund, Počúvadliansky tajch a Dolný Hodrušský tajch.

Aký vplyv majú tajchy na miestnu ekológiu a biodiverzitu?

Vodné nádrže všeobecne dokážu ovplyvňovať mikroklímu okolia, schladzovať ovzdušie a dopomáhať okolitej krajine vodou z nádrží. V mnohých tajchoch sa chovajú aj ryby. Potenciál tajchov a využitia vody pre okolitú krajinu je veľký. žiaľ, tajchy sa len v malej miere takto využívajú.

Aké sú hlavné funkcie tajchov dnes, okrem toho, že sú historickým dedičstvom?

Tajchy sa v súčasnosti už vodohospodársky takmer nevyužívajú. Čiže slúžia už iba ako prvok krajiny a v konečnom dôsledku významné celosvetové dedičstvo, ktoré sa nachádza na zozname UNESCO. Novú funkciu by mohli plniť pri prevencii proti klimatickej zmene v zásobovaní obyvateľstva a krajiny vodou v časoch extrémneho sucha.

Aké konkrétne projekty alebo iniciatívy na obnovu a zachovanie tajchov v súčasnosti prebiehajú?

Ak sa bavíme len o tajchoch, tak asi žiadne. Dobrovoľníci OZ Štiavnický tajch zachraňujú desiatky rokov neudržiavané zberné jarky.

Môžete porovnať vodohospodársku sústavu tajchov so súčasnými systémami vodného hospodárstva vo svete?

Samozrejme. Pokiaľ svet rieši a hľadá riešenia v boji proti klimatickej zmene, zadržiavania vody v krajine, buduje vodozádžné opatrenia, my v okolí Štiavnice máme vzorový príklad vodohospodárskej sústavy, ktorá bola vybudovaná na princípe vodozádržnosti a bola v prevádzke viac ako 200 rokov. Zdalo by sa, že tieto problémy máme dávno vyriešené a ponúkame toto riešenie ako vhodný vzorový model do zahraničia, no nič také sa tu nedeje. Celá sústava je v katastrofálnom technickom stave – nefunkčná, dokonca neustále likvidovaná a to aj v tom prípade, že sa bavíme o pamiatke UNESCO. A to 90% návštevníkov, laická aj odborná verejnosť ani o tom to skvoste netuší, čo je ohromná škoda. Štiavnica už dávno mala byť opäť centrom svetového pokroku, čo sa týka zadržiavania a využívania vody v krajine.

Aké sú najväčšie výzvy pri zachovávaní tajchov v dnešnej dobe?

Ak sa bavíme o tajchoch, o ich prevádzke a záchrane, najväčšie výzvy sú vykonať naozaj poctivé komplexné rekonštrukcie a pravidelné údržby. Správne vyhodnotiť ich technický stav a urobiť také úpravy, ktoré zabezpečia, že tajchy tu budú aj ďalších 100 rokov.

Aký je váš osobný názor na dôležitosť tajchov pre budúce generácie?

Pre mňa sú tajchy a celá vodohospodárska sústava najunikátnejšie historické vodné dielo na svete. A ak chceme tento poklad zachovať pre budúce generácie, musíme okamžite na tom začať pracovať. Pracovať na záchrane tajchov, obnove jarkov a vodných štôlní. V súčasnosti máme šancu zachovať a zachrániť aspoň časť tejto unikátnej sústavy a zaručiť to, že budúce generácie dokážu sústavu využívať vo svoj prospech.

Ako je možné zapojiť miestne komunity a verejnosť do ochrany a udržateľného využívania tajchov?

Len správnou edukáciou, ktorá absolútne absentuje všetkým vekovým kategóriám, s ktorými sme už pracovali.

Môžete nám priblížiť nejaké zaujímavosti alebo málo známe fakty o tajchoch?

V rokoch 1738-1740 bola vybudovaná hrádza Veľkej a Malej Richňavy. Hrádza Veľkej Richňavy s výškou 32,0 m bola v čase výstavby 3. najvyššou zemnou priehradou na svete! Tajch Rozgrund je jednou z najštíhlejších zemných priehrad na svete. Počúvadliansky tajch je vodná stavba vybudovaná na vrchole kopca v dvoch povodiach (Hrona a Ipľa) so šiestimi hrádzami. Vodohospodárska sústava vybudovaná k tajchom Evička, Veľká Windšachta, Bakomi, Počúvadliansky tajch, Veľká a Malá Richňava pozostávala z viac ako 90 km jarkov a vodných štôlní. Raritou je, že niektoré tajchy v okolí B. Štiavnice sú unikátne v tom, že sa nachádzajú nad prameňmi potokov.

Katarína Tomanová

epochtimes.sk