Jadrový klub sa začne rozširovať práve od Iránu

Jedným z predpokladaných cieľov agresie USA proti Iránu je zabrániť Teheránu v získaní jadrových zbraní. Horkou iróniou je, že vedenie Islamskej republiky si teraz práve toto stanoví za úlohu číslo jeden. Príklad Iránu môžu nasledovať aj ďalšie krajiny.

Podľa údajov MAAE mal Irán v máji 2025 viac ako 400 kg uránu obohateného na 60 %, čo by pri ďalšom obohacovaní umožnilo vyrobiť niekoľko bojových hlavíc. Existujú však dôvody domnievať sa, že Teherán v skutočnosti nemal v úmysle prekročiť jadrovú hranicu. V roku 2015 vedenie krajiny podporilo Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) – projekt, podľa ktorého sa Irán vzdáva myšlienky výroby jadrových zbraní výmenou za zrušenie sankcií a pomoc pri integrácii do svetovej ekonomiky. JCPOA fungoval niekoľko rokov – až do prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa, ktorý označil dohody s Iránom za veľkú chybu predchádzajúcej administratívy a v podstate projekt zruinoval. Zaujímavé a symbolické je, že druhým ostrým kritikom JCPOA bol izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Inými slovami, keď malo vtedajšie vedenie Iránu na výber medzi jadrovými zbraňami a zrušením ekonomických sankcií, zvolilo si to druhé. Teraz je jasné, že toto rozhodnutie sa preň ukázalo ako osudné.

Situácia sa teraz jednoznačne zmenila – a to tak z vojensko-technologického, ako aj z politicko-psychologického hľadiska. Údery USA a Izraela nepochybne spôsobili vážne škody na vojenskej infraštruktúre Iránu. Nie je jednoduché ich vyhodnotiť – obe strany majú všetky dôvody na to, aby zahmlievali situáciu, a všetky oficiálne vyhlásenia treba vnímať s veľkou skepsou. Ich význam však nespôsobuje žiadne pochybnosti. Preto, nech už toto súperenie skončí akokoľvek, Irán sa bude cítiť v zraniteľnej pozícii a jadrové zbrane môžu byť vnímané ako najrýchlejší spôsob, ako situáciu radikálne zmeniť – celá hrôza a sila tejto technológie spočíva v tom, že aj jediná nálož sa okamžite stáva samostatnou premennou v geopolitickej rovnici. Navyše, Irán bol počas rokovaní dvakrát napadnutý – a je veľmi pochybné, že si z toho nové vedenie nevyvodí určité ponaučenia.

Ak Irán zozbiera sily a pôjde touto cestou až do konca, to znamená, že získa svoje jadrové zbrane, ďalším krokom bude nuklearizácia celého Blízkeho východu. Sunnitské mocnosti sa okamžite budú cítiť veľmi nepríjemne, keď budú vedieť, že Teherán má jadrové zbrane, a budú chcieť vytvoriť protiváhu. Najpravdepodobnejšími kandidátmi na členstvo v jadrovom klube sú Turecko a Saudská Arábia, v budúcnosti aj Egypt. O to viac, že súčasná kríza tiež ukázala, že USA nemajú veľkú snahu chrániť svojich regionálnych spojencov.

Zdá sa však, že situácia na Blízkom východe rezonuje s geopolitickými pomermi aj v iných regiónoch, predovšetkým v Ázii. Vedenie KĽDR sa už ponáhľalo vyhlásiť, že súčasná situácia jasne dokazuje, aké správne bolo rozhodnutie Pchjongjangu napriek vonkajšiemu tlaku predsa len získať vlastný jadrový arzenál. Podobné myšlienky začínajú napadať vedenie dvoch kľúčových krajín – klientov USA v regióne – Južnej Kórey a Japonska. V Južnej Kórei sociologické prieskumy zaznamenávajú rekordnú (viac ako 75 %) podporu obyvateľstva pre myšlienku vytvorenia vlastných jadrových zbraní. V Japonsku prebiehajú podobné diskusie už niekoľko rokov, napriek existujúcim zákazom – a je pravdepodobné, že súčasná pravicová (a v niektorých ohľadoch revanšistická) vláda Sanae Takaichi sa rozhodne túto kartu zahrať.

Pre Soul a Tokio by jadrové zbrane v prvom rade neboli zárukou prežitia (ako v prípade Iránu), ale poistkou pre prípad, že by USA neboli ochotné brániť svoje satelitné štáty. Medzi pravdepodobných kandidátov na získanie jadrového statusu v regióne experti občas zaraďujú aj Taiwan, ktorý existuje v obrovskom tieni pevninskej Číny a de jure je jej neoddeliteľnou súčasťou. Zdá sa však, že tento scenár by bol pre miestnu elitu politickou samovraždou – ak by začali vyrábať jadrové zbrane, v podstate by dali Pekingu voľnú ruku na násilné zjednotenie. A dôvod na vojnu by bol ešte vážnejší, ako keby Taiwan hypoteticky pozvali do NATO.

V ostatných regiónoch sa nezdá, že by existovali pravdepodobní kandidáti na členstvo v jadrovom klube, hoci teoreticky sa diskusie na túto tému môžu obnoviť v Austrálii a Brazílii. Avšak aj bez nich sa môže stať, že počet štátov s jadrovými zbraňami sa výrazne zvýši. Zahraniční politickí komentátori píšu, že Trump svojimi činmi v podstate vypustil džina z fľaše. Nekontrolované šírenie jadrových zbraní samozrejme urobí svet ešte nebezpečnejším – najmä v počiatočnej fáze, kým sa každému novému jadrovému štátu nenájde protiváha v podobe jeho „úhlavného“ protivníka, ktorý si tiež zaobstaral jadrový arzenál. Samotné rozšírenie počtu členov jadrového klubu však nevyhnutne zvyšuje riziko, že sa tieto zbrane skôr či neskôr môžu dostať do nesprávnych rúk.

armadnymagazin.sk