Jadrom problému je NATO na hraniciach Ruska

Všimli ste si, koľko vojen je bez toho, aby boli vyhlásené?  Izrael spustil vojenský útok na Irán a Irán reagoval odvetnými opatreniami, ale nedošlo k vyhláseniu vojny.  Izrael znova zaútočí a Irán opäť zareaguje odvetou.  Ale ani jedna krajina nie je vo vojne.  Rusko je v konflikte s Ukrajinou od februára 2022, ale ide o špeciálnu vojenskú operáciu, nie o vojnu.

Ruská strategická triáda bola napadnutá, ale išlo len o teroristickú akciu, nie o vojnový akt.   Po niekoľkých rokoch bombardovania je obyvateľstvo Gazy teraz vyhladované na smrť, ale ide len o vyčistenie oblasti, aby sa mohol postaviť rezort. Líbya a jej vedenie boli zničené; Irak a jeho vedenie boli zničené; Sýria a jej vedenie boli zničené.   Ale neboli to vojny, len vnútenie demokracie.  Saudská Arábia vtrhla do Jemenu, ale vojna nebola vyhlásená. Izraelské útoky na Libanon a Hizballáh sú len protiteroristické operácie, nie vojna.

Vojna je všade, ale realitu nemožno uznať

Najzávažnejšia udalosť zo všetkých nie je ani len uznaná.  Niekto na Západe dal zelenú útoku na ruskú jadrovú triádu napriek tomu, že ruská vojnová doktrína vyžaduje „strategickú odpoveď“ na takýto útok.

Putin sa tejto téme vyhol tým, že útok vyhlásil za teroristický čin, nie za vojnový akt. 

Ale ktokoľvek dal zelenú útoku, ktorý mohol vyvolať jadrovú vojnu medzi Ruskom a Západom, nebol identifikovaný a braný na zodpovednosť za riziko, ktorému vystavil život na Zemi. V   skutočnosti neexistuje žiadny záujem o to, aby sa zistilo, ako Západ schválil útok, ktorý mal podľa ruskej vojnovej doktríny vyvolať jadrovú vojnu.   Putin predstiera, že sa to nestalo, a Washington sa nezaujíma o to, kto a ako sa USA mohli ocitnúť v jadrovej vojne.

Prezident Trump hovorí, že nevedel o plánovanom útoku na ruskú strategickú triádu.  To by malo Trumpa smrteľne vydesiť. Zdá sa však, že ho nezaujíma, kto by bol začal jadrovú vojnu s Ruskom, keby Putin nebol ustúpil.

Ako je možné, že americký ľud, ľud Európy, Rusi, Číňania a zvyšok sveta môžu byť spokojní s tým, že nie je v rukách prezidenta Trumpa, či môže byť iniciovaný útok na Rusko, ktorý by mohol vyústiť do jadrovej vojny? Ako je možné, že iniciatívu má zvonka tretia strana?

Ak sa to nepreskúma, aká bude ďalšia bezohľadná provokácia? Kedy bude Putin nútený uznať realitu a reagovať?

Celé médiá, vlády a bezpečnostné agentúry sveta by sa mali zamerať na identifikáciu a zabránenie tretej strane v iniciovaní jadrového konfliktu medzi dvoma hlavnými jadrovými mocnosťami.  Namiesto toho o túto otázku nie je záujem.   Existujú falošné naratívy, ktoré sa len tak rozširujú.

Napriek svojmu chváleniu sa Trump neurobil nič pre dosiahnutie mieru. Trump by mohol ľahko zabrániť izraelským útokom na Irán súhlasom s inšpekciou, ktorá by potvrdila rozsah obohacovania uránu Iránom.   Namiesto toho Trump Iránu predniesol ultimátum – ktoré považuje za rokovanie – aby prestal obohacovať urán na akýkoľvek účel, inak riskuje zničenie bombardovaním.

Inými slovami, pre Trumpa znamená rokovanie splnenie Trumpových požiadaviek.   Vnucovanie hegemónie nie je rokovanie. 

Putin hovorí, že rokovania o Ukrajine sa musia zaoberať ústrednou otázkou.   Chápe niekto vo Washingtone, že ústrednou otázkou je NATO na hraniciach Ruska?   V Poľsku a Rumunsku sa nachádzajú americké raketové základne.   Rakety môžu byť nabité konvenčnými alebo jadrovými hlavicami.   Pre Rusko je to existenčný problém, rovnako ako pre USA boli sovietske raketové základne na Kube.   Prezident Trump môže celý problém vyriešiť odstránením amerických raketových základní na ruských hraniciach a návratom NATO k hraniciam z roku 1997.

Trump by mohol upokojiť situáciu na Blízkom východe verejným oznámením, že USA nebudú podporovať žiadnu ďalšiu izraelskú agresiu, a Trump by mohol prestať s vyvolávaním hádok s Čínou.

Položte si otázku, čo nám (pozn.red: Spojeným štátom) Rusko robí?   Nič. – Čo robí Irán USA?   Nič. – Čo robí Čína USA?   Nič.

Ako sa z troch krajín, ktoré nie sú nepriateľské voči Západu, stali nepriateľské krajiny, ktorých podmanenie   si zaslúži riziko jadrovej vojny?   Toto je masívne zlyhanie západnej zahraničnej politiky. Kde niet vízie, ľudia sú stratení.

Paul Roberts

O autorovi: Paul Craig Roberts je renomovaný autor a akademik, predseda Inštitútu pre politickú ekonómiu, kde bol tento článok pôvodne publikovaný. Dr. Roberts bol predtým zástupcom šéfredaktora a publicistom denníka The Wall Street Journal. Počas Reaganovej administratívy bol námestníkom ministra financií pre hospodársku politiku. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

skspravy