Ideologický diktát Bruselu. Haló, ombudsman! Národná identita je „vágny pojem“?  Dobrovodského problémy so slovenskou Ústavou

Verejný ochranca práv (VOP) Robert Dobrovodský kritizuje schválenie novely Ústavy SR. Výhrady má k viacerým jej bodom.

Pojem národná identita je podľa neho vraj „vágny“ a hrozí, že základné ľudské práva nebude môcť chrániť európska legislatíva.

A nie sme náhodou občanmi Slovenskej republiky a nespadáme a priori pod jej zákony? A hovoríme o všeobecných ľudských právach pre skutočne každého, alebo máme a priori na mysli len nejaké práva sexuálnych menšín?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

To, že sa proti ostatnej novele Ústavy SR ozve človek, ktorého životný príbeh a profesijný život by sme mohli spojiť s kresťanským, teda európskym hodnotovým systémom, som naozaj nečakal ani vo sne. Dal to ako cez kopirák na ideologického progresívca

Aj táto búrka v pohári s vodou dokazuje nebezpečný trend názorovej mainstreamovej glajchšaltácie, bez ohľadu na to, či nikto nosí konzervatívnu (kresťanskú) alebo liberálnu (progresívnu) košeľu. Vo výsledku a postojoch – akoby ich jedna mater mala… a to je typický samoznak totalitnej spoločnosti či totalitného systému. A je úplne jedno, akou formou a silou sa dosahuje bezpodmienečný súhlas jednotlivca či masy.

Z kontextu je zjavné, že verejný ochranca práv sa ukázal predovšetkým ako ochranca práv tzv. nového proletariátu neomarxizmu – sexuálnych menšín.

Spochybnenie národnej identity

Sánka padne každému sebavedomému suverenistovi a vlastencovi aj pri spochybnení pojmu „národná identita“. Tá je pre pána ombudsmana údajne „vágny pojem“.

A čo je potom „rodová identita“, kde sa pohlavie považuje nie za biologicky podmienené a zjavné, ale za nejaký neviditeľný „sociálny konštrukt“, ktorý môžete dokonca meniť na časovej osi, aj vo vneme?

Nemecká legislatíva dokonca umožňuje takéto zmeny každý rok pri tej istej osobe. A týmto progresívnym gender bizarnostiam nie je koniec. To sa ešte stále pohybujeme v ľudskom rode. Rodová identita ako sociálny konštrukt však umožňuje identifikovať sa aj s tvormi zo zvieracej ríše. Otázka na pána múdreho: Ak niekto tvrdí, že je napríklad „pes“, má legitimitu na ochranu ľudských práv, keď nie je človek – ľudská bytosť, ale “pes“?

A čo za právne a fakticky relevantný je pojem „zločin z nenávisti“? Najmä, ak zločin z nenávisti je akýkoľvek trestný čin incidentu, pri ktorom je údajné nepriateľstvo alebo dokonca len hypotetické predsudky „páchateľa“ voči identifikovateľnej skupine ľudí faktorom pri určovaní toho, kto sa stane obeťou…?

Rovní a rovnejší

A to nie je všetko. Ombudsmanovi prekáža aj spojenie „základné kultúrno-etické otázky“. Vraj  nie sú definované legislatívou, ani žiadnymi rozhodnutiami slovenských súdov a ide o úplne nový právny pojem. Ombudsman nečítal alebo má problém s porozumením textu v Preambule Ústavy SR? O tom na záver.

Kultúrno-etické otázky by mohli byť zrkadlovým obrazom kolektívnej identity „kam patríme“, z akých základov sme vyrástli, čerpali svoje postoje, morálne a civilizačné kódy.

Takže ďalšia nerovnosť, keď individuálna sexuálna identifikácia je právne údajne „kóšer“, ale kolektívna, spoločná vraj nie je posvätená legislatívou, ani precedensom. Pozoruhodné krívanie na jednu nohu…

Národná identita totiž priamo súvisí s kultúrno-etickými otázkami. Je zvláštne, že intelektuál Dobrovodský nechápe národno-kultúrnu dimenziu našej spoločnej identity, ale obhajuje „práva“ indivíduí vychádzajúce z kultúrnej vojny neomarxistov, presadzovaných dnes agresívnou progresivistickou scénou a gender subkultúrou.

Človek úrovne Dobrovodského by mal chápať, že ostatná zmena Ústavy je štandardným krokom legislatívneho procesu, ktorý reaguje a vychádza zo spoločenskej praxe ako ochrana-obrana kultúrno-etického (civilizačného) kódu spoločnosti, na ktorý útočia ideologické umelo vytvorené naratívy neomarxizmu, multikulturalizmu, progresivizmu a najmä gender agendy. (viď Prvý ústavný článok o postoji k ideológiám)

Ostatne, základný civilizačný kód nie je viazaním sa na náboženstvo, na rozdiel od dogiem kultúrnej revolúcie, ktoré sa priamo a dokázateľne viažu na konkrétne ideológie, ktoré si cez neomarxistický „dlhý pochod naprieč inštitúciami“ samozvane sprivatizovali ľudskoprávnu agendu, ktorej obhajobu má v portfóliu ombudsman.

Veľký to paradox a konflikt záujmov, ak zoberieme do úvahy práve druhú vetu prvého odseku Prvého článku Ústavy: Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu (ani náboženstvo).

Záverečný mlynček

Po prvé: Aj ochranca ľudských práv by mal v prvom rade dodržiavať slovenskú Ústavu – najmä ak Prvý článok reflektuje empirickú historickú negatívnu skúsenosť s totalitnými režimami, ktoré existovali a mohli páchať zlo len vďaka konkrétnej ideológii – teda ideologickú neutralitu, a nie dokonca obhajovanie ideologických dogiem gender agendy.

Práve táto historická skúsenosť je jadrom slovenskej podoby Lex naturalis (prirodzeného práva), a teda pôsobnosť národnej identity v Ústave je logicky, morálne aj právne oprávnene nadradená nad tzv. európske právo, pretože je to práve prirodzené právo, ktoré uznáva existenciu univerzálnych právnych princípov, založených na večnom poriadku prírody, rozumu alebo božskej prozreteľnosti, ktoré sú nadradené platnému pozitívnemu (ľudskému) právu, vrátane práva EÚ.

Po druhé: EÚ už má za sebou mnohé prehry so stretom princípu národnej „ústavnej identity“ (Nemecko, Francúzsko, Taliansko…), ktorá je nescudziteľná a neprenosná.

Našu ústavnú identitu nájdeme priamo v Preambule Ústavy SR, definovanú ako „politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“

Nie sme v tom sami

Podobné znenie a princíp zvrchovanosti nájdeme aj v írskej ústave. Aj jej preambula  pripomína „zápas otcov so stáročiami ťažkých skúšok“ a vyjadruje „vďačné pripomínanie ich hrdinského a neúnavného zápasu za vydobytie nezávislosti, ktorý írskemu národu po práve patrí“.

Hneď po preambule, je časť „Národ„. Definuje sa tu nie štátne, ale národné územie. V časti „Štát“ sa píše o otázkach „národnej politiky a národnom jazyku“. Článok 9 dokonca definuje, že „základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť národu a oddanosť štátu„!

Faktom je, že väčšina ostatnej ústavnej úpravy „národnej suverenity“ a „kultúrno-etických otázok“  vychádza práve z prirodzeného práva a z ústavnej identity SR a je tak nespochybniteľná a nenapadnuteľná.

Nakoniec, ak chceme rozumieť súčasným progresívno-ideologickým a politickým procesom a zároveň sa efektívne pred nimi brániť, tak musíme použiť prístup „všetko je úplne naopak“.

Nie oni, ale my ich máme kontrolovať

Pretože aj v prípade novej ústavnej zmeny treba vychádzať a prejsť aktívne do protiofenzívy voči „nadradeným“ a naopak skúmať s uplatnením princípu národnej kontroly ultra vires, či jednotlivé rozhodnutia európskych inštitúcií, vrátane súdov, nie sú mimo ich kompetencií.

A ak sú – a v mnohých sporov o národnú suverenitu či ústavnú identitu ide o jasné prekračovanie únijných kompetencií – tak treba, aby Ústavný súd SR konal a rozhodoval podobne ako ten nemecký a rezolútne odmietol snahy o prekročenie červenej čiary so zasahovaním do zvrchovanosti a vnútorných (neprenesených) kompetencií Slovenskej republiky.

Fakt je totiž ten, že členské štáty výkon v oblasti rodinného práva na úniu vonkoncom nepreniesli. A týka sa to aj úpravy, kto môže tvoriť rodinu A tí, ktorí tvrdia, že sme kompetencie „odovzdali“ len prekračujú kritickú mieru vlastného idiotizmu a servilnosti.

Prečo by sme práve my mali byť hlúpou výnimkou, keď väčšina štátov EÚ v skutočnosti nadraďuje svoje ústavy nad európske právo?

skspravy