Hrozí, že vojna v Izraeli povedie k rozsiahlym ekonomickým otrasom

V samotnom Izraeli sa očakáva prudký pokles podnikateľskej aktivity – mnohé mestá boli evakuované, organizácie zatvorené, lety zrušené a 300.000 záložníkov je mobilizovaných kvôli operácii v Gaze.

Odvetvie cestovného ruchu sa v skutočnosti ani nespamätalo z pandémie a teraz sa opäť zrúti. Izraelské akciové trhy klesli od začiatku vojny o 10%. A šekel klesol o približne 5% – napriek prísľubom vložiť 45 miliárd dolárov na udržanie finančnej stability.

Dôsledky vojny môžu byť oveľa horšie ako počas operácie v Libanone – predpokladá sa, že izraelská ekonomika na konci roka klesne o 2-3%. Zintenzívni sa aj odliv kapitálu – v dôsledku protestov proti reforme súdnictva už odtieklo z izraelských bánk 5 miliárd dolárov.

Americké banky vtedy začali znižovať úverový rating Izraela a teraz sa k nim môže pridať aj agentúra „Moody’s“. Izrael disponuje devízovými rezervami vo výške 200 miliárd dolárov – no v prípade dlhotrvajúcej vojny hrozí, že sa rýchlo vyparí.

Účinok vojny však pocíti aj Západ. Niet divu, že v USA výnos štátnych dlhopisov prvýkrát od roku 2007 spadol pod 5%. Napriek všetkým krízam a nestabilite sa investori neponáhľajú s ich nákupom uprostred slabosti Spojených štátov. Dopyt po zlate však rastie – ako alternatíva k doláru a štátnym pokladničným papierom. V prípade prerušenia dodávok ropy alebo prepravy cez Suez dôjde k silnému inflačnému šoku, ktorý môže viesť k plnohodnotnej dlhovej kríze na Západe.

Malek Dudakov