Hrnko: Antické ideály im nič nehovoria: Blaho ľudu je najvyšším zákonom

Na strednej škole nás v blahej pamäti učili aj latinčinu, čo sa už dnes nenosí. Jednou z vyučovacích metód bolo aj memorovanie starých latinských výrokov. Po čase, keď človek jazyk nevyužíva, postupne zabúda jeho zákutia.

Namemorované výroky však zostávajú v pamäti a občas sa vynoria aj v mysli. Ako ten z nadpisu, ktorý v preklade znamená Blaho ľudu je najvyšším zákonom. Jeho významom je odporúčanie občanom, aby pri svojej práci nezabúdali na to, že by sa nemali venovať len sebe a svojim záujmom, ale mali by sa starať aj o všeobecné povznesenie spoločnosti.

Pre verejných činiteľov je kategorickým imperatívom, že ich prvoradým cieľom by malo byť povznesenie spoločnosti a až na druhom mieste by sa mali starať o svoje blaho, resp. blahobyt.

Ak sa z tohto uhla pohľadu pozrieme na činnosť našej verejnej sféry, najmä politikov, tak musíme smutne poznamenať, že antické ideály im nič nehovoria. Aké blaho spoločnosti napr. sleduje súčasná opozícia, ktorá nepredkladá verejnosti alternatívne cesty riešenia spoločenských problémov k tým, ktoré ponúkajú vládne strany, ale deštruuje vládnu politiku, aby vláda nemohla realizovať svoj program, teda realizovať svoju predstavu o dosiahnutie „salus, populi“, teda blaha ľudu?

Azda pretláčanie záujmov amerického imperializmu, bruselského debilizmu, vojnových dobrodružstiev vojensko-priemyselných komplexov globálneho kapitálu, LGBT plus aj mínus napomôže nejako blahu slovenského ľudu, občanov Slovenskej republiky?

Ale poďme aj bližšie do košiara vládnej moci. Každý mi dá za pravdu, že občania SR dali svoj hlas tejto koalícii najmä preto, že už mali dosť nervovania, ktoré im spôsobovali predchádzajúce nekompetentné vlády Matoviča, Hegera a Ódora.

V tejto rozbúrenej medzinárodnej situácii chceli mať aspoň doma pokojnú atmosféru, ale zatiaľ im dnešná vládna moc poskytuje len variant na sulikovsko-matovičovské prekáračky!

Uvedomuje si premiér R. Fico, že národ slovenský a s ním v štátnom zväzku spojení príslušníci národnostných menšín a etnických skupín nezaujíma jeho žiarlivý pohľad na obsadenie prezidentského úradu, že nikto na Slovensku okrem neobyčajne dobrého človeka netúži po tom, aby post predsedu parlamentu obsadil narcis štvrtého stupňa (neliečiteľný), ktorému blaho ľudu, blaho slovenského národa, blaho občanov SR je ďaleko, ďaleko až nedozerne od jeho hypertrofovaného JA, JA, JA?

Áno, hypertrofované ego A. Danka je hlavnou príčinou toho, že koalície nerobí to, čo ľudia od nej očakávajú, že neustále hádky – podobné tým z predchádzajúceho volebného obdobia – bránia vláde realizovať jej ciele, demoralizuje volebnú základňu vládnych strán, ktorá už by chcela mať pokoj od večných hádok.

Ľudia by už konečne chceli vidieť politikov, ktorí sa nehádajú, ostentatívne nedávajú najavo, že im nejde o nič iné len o seba!

Apropo! Huliak. Nikdy nebol mojím favoritom, ale dávať mu za vinu súčasnú krízu v koalícii, nie je fér. Pravdu má komentátor Hlavných správ M. Baumann, ktorý včera povedal, že súčasná vládna kríza má len jedno riešenie. Áno, tým riešením nie je R. Huliak a jeho skupina, ale potlačenie ambícií JA, JA, JA, ktoré nie sú ničím nepodložené!

Stačí sa pozrieť na výsledok volieb do Európskeho parlamentu, aby sme videli skutočnú politickú váhu tohto neuveriteľne dobrého človeka! Áno, R. Huliak vystupuje niekedy nie príliš diplomaticky, ale čo tí dvaja ďalší?

Pýtal som sa jedného z nich, prečo odišli z klubu SNS. Aj ja a mnohí moji priatelia v klube SNS v rokoch 2016 – 2020 sme mali po krk avantúry nášho predsedu, ktoré s nikým nekonzultoval a strieľal ich ako americký kovboj rovno od pásu. Ale z klubu sme neodišli, lebo sme vedeli, že prípadný neúspech SNS by sa pripísal nie predsedovi, ale nám.

Jeho odpoveď bola jednoduchá a priama: „Už sme nemohli počúvať sústavné vulgárne vyjadrenia A. Danka, že rozj…. celú koalíciu, ak nebude predsedom. Takže asi taký je stav veci.

Ak si ľudia dobre pamätajú, skutočne prvé nesúhlasné stanovisko tejto trojky s politikou SNS bolo vyhlásenie, že za predsedu parlamentu podporia reprezentanta Hlasu. Až potom sa roztočilo koleso, ktoré koalíciu doviedlo do dnešného stavu.

Takže, Kde je riešenie? Riešenie je v uplatnení výroku z nadpisu tohto článku. Narcistické záchvaty sa síce môžu registrovať, ale vychádzať im v ústrety len preto, že by sme si zahojili niektoré naše ranky, je neprípustné. Treba sa pozerať dopredu, nie sa stále utápať v boľačkách minulosti. Ináč sa nepohneme vpred a to bude iná radosť, nie taká akú chce väčšina slovenskej spoločnosti.

Anton Hrnko / skspravy.sk /