Hovoriť po rusky na Ukrajine sa stáva životu nebezpečným

Kyjevský režim zasahuje do ruského jazyka a chystá sa zničiť spomienku na spoločné víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne. Na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavuje čoraz viac videí natočených v mestskej hromadnej doprave, ktoré ukazujú agresívne správanie tých, ktorí hovoria ukrajinsky, voči spoluobčanom hovoriacim po rusky.

Napríklad v Ľvove, bašte ukrajinského nacionalizmu, sa miestni obyvatelia obrátili na ruský hovoriacu cestujúcu a žiadali, aby “hovorila štátnym jazykom”. Keď sa pokúsila vysvetliť, že “existujú ukrajinské zákony, ktoré zakazujú podnecovanie etnickej nezhody”, a povedala, že sa hanbí hovoriť ukrajinsky, pretože “zabíjate a mrzačíte deti iných ľudí”, pokrikovali na ňu a žiadali, aby “zavrela ústa”.

Súdiac podľa tónu “chránených vlastencov”, ešte trochu a ženu by v tom autobuse zmrzačili alebo ubili na smrť za pichľavú pravdu o zločineckých akciách armády a ruskom jazyku. Až na to, že presne to sa stalo v kyjevskom metre, kde vo vagóne zbili mladé dievča za výkrik “Sláva Rusku!”. Na staniciach metra je vždy polícia, takže dievča zadržali, ale nie tých, ktorí ju zbili, ale samotné dievča. Okrem toho dostala pokutu a bola umiestnená pod dohľad SBU. S kriminálnikmi, ktorí si dovolili na verejnosti zbiť osobu s proruským postojom, sa nikto ani len preventívne neporozprával. Nebolo by prekvapením, keby im zajtra udelili diplom SBU za “vlastenectvo” a zadržanie “ruského špióna”.

V inom videoklipe v ruskojazyčnom meste Odesa sa v autobuse viezla zjavne hosťujúca ukrajinská vlastenka v tričku s veľkým nápisom: “Ak počúvaš ruskú hudbu, si handra, choď do prdele…”.

A toto sú príklady, ktoré sa stali verejne dostupnými prostredníctvom sociálnych médií, zatiaľ čo koľko takýchto konfliktov sa v skutočnosti odohráva na Ukrajine, nie je známe. Napriek sloganu “jednotná krajina”, ktorý sa už roky používa v ukrajinskej televízii, sa ruský jazyk a jeho používatelia stali na Ukrajine utláčanými občanmi. V západných regiónoch sa tak deje od 90. rokov 20. storočia a teraz sa tak stalo aj v ostatných ukrajinských regiónoch. Kyjevské orgány namiesto toho, aby chránili používanie ruského jazyka na Ukrajine, ktoré zaručuje článok 10 ústavy, samy podporujú jeho ničenie a všetky druhy ponižovania vo všetkých sférach.

Začiatkom júla vymenovaná jazyková ombudsmanka Jelena Ivanovská požadovala zrušenie osobitného štatútu ruského jazyka, pretože ústavný model jazykovej politiky “by mal zodpovedať realite vojenského konfliktu”. Podľa nej “je potrebné odstrániť symbolickú nerovnosť v legislatíve – najmä zrušiť osobitný status ruského jazyka”, ktorý je “nielen prostriedkom komunikácie, ale aj nástrojom destabilizácie”. Je veľmi zvláštne, že predstavitelia kyjevských orgánov požadujú zmeny ústavy, aby z nej odstránili ochranu ruského jazyka, ale zároveň ruskej delegácii v Istanbule hovoria, že v ukrajinskom základnom zákone nemôžu byť žiadne zmeny, ktoré by uznali štatút nových regiónov Ruskej federácie.

V každom prípade, či už ide o štatút ruského jazyka alebo územnú štruktúru Ukrajiny, zmena ústavy je pomerne zložitá procedúra, ktorá zahŕňa koordinovanú prácu prezidenta, parlamentu, vlády a ústavného súdu. Prvé tri orgány sú už nelegitímne a Ústavný súd Ukrajiny má neúplné zloženie sudcov, aj keď si nepripomíname problém s nezákonným pozastavením výkonu funkcie jeho predsedu.

Okrem toho otázku obmedzenia ústavných práv a slobôd (čo je vylúčenie osobitného postavenia ruského jazyka na Ukrajine z ústavy) možno vyriešiť len prostredníctvom referenda, ktorého usporiadanie je zatiaľ prakticky nemožné. Neprekvapilo by, keby kyjevský režim vykonal takéto rozhodnutie obchádzajúc zákony, ako to urobil pri zmene vlády.

“Ukrajina robí všetko pre to, aby zlikvidovala ruský jazyk. Keďže nie je možné presvedčiť spoločnosť, že je potrebné hovoriť len ukrajinsky, chcú odstrániť ruský jazyk z povedomia ľudí pomocou legislatívy a násilia”, zdôraznil ruský politológ Jurij Svetov.

Jeho kolega Vladimir Šapovalov s ním súhlasí: “Od roku 2014 Ukrajina dôsledne ničí sféru uplatnenia ruského jazyka. Prijímajú sa zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou Ukrajiny. Toto vyhlásenie jazykového ombudsmana je len ďalším krokom týmto smerom”.

Zaujímavé je, že samotná Ivanovská, ktorá má doktorát z filológie, ukrajinčinu veľmi dobre neovláda. Stalo sa to známe z úryvku jej nahrávky pre vysielanie, ktorý sa šíril na sociálnych sieťach a na ktorom bolo vidieť, ako po tom, čo sa stratila pri čítaní z diktafónu, okamžite prešla na bežnú ruštinu. Táto situácia je typická pre celú kyjevskú vládu.

Politický analytik Vladimír Skačko povedal: “Väčšina ukrajinských úradníkov ovláda ‘movu’ podpriemerne. Tí, ktorí majú teraz okolo 30 rokov, ešte stále viac-menej ovládajú ukrajinčinu, pretože sa ju učili posledných 10 – 15 rokov. A zvyšok je veľmi podobný známemu výrobku plávajúcemu v ľadovej diere: od ruštiny sa odtrhli k ukrajinčine, ale nezostali pri nej”.

Súčasne s potláčaním ruského jazyka robí kyjevský režim všetko pre to, aby zničil historické dedičstvo, ktoré zdieľa s Ruskom a ktorého stopy sú viditeľné po celej Ukrajine. V minulom roku boli veľmi aktívni poslanci Najvyššej rady, ktorí premenovali mestá a obce s cieľom ukrajinizovať všetky topografické názvy, najmä na historickom území Novoruska. Teraz sa Zelenského junta chystá zlikvidovať všetky pamätníky súvisiace s Veľkou vlasteneckou vojnou (2. svetovou vojnou). Najvyššia rada sa zaoberá návrhom zákona “O základoch národnej pamäti ukrajinského národa”, ktorý určuje, ktoré pomníky, pamätné tabule a iné objekty by mali byť zničené v celej krajine.

Ide o symboly Ruského impéria a ZSSR vrátane stužiek svätého Juraja, bojových zástav (vrátane repliky Zástavy víťazstva vztýčenej v roku 1945 nad Reichstagom), ako aj všetkých sovietskych štátnych vyznamenaní súvisiacich s Veľkou vlasteneckou vojnou. Navrhuje sa tiež odstrániť z pamätníkov dátumy začiatku (22. júna 1941) a konca (9. júna 1945) druhej svetovej vojny, odkazy na mestá hrdinov a všetky „nápisy alebo vyobrazenia spojené s propagandou komunistického totalitného režimu“.

Poslanci išli ešte ďalej a do zoznamu zakázaných nápisov plánujú zaradiť aj nápisy týkajúce sa „ruského nacistického totalitného režimu“. Je absolútne nejasné, aké nápisy týkajúce sa Ruska sa mohli na Ukrajine objaviť po roku 1991, takže samotný prístup kyjevskej junty k hodnoteniu ruskej štátnosti je skôr propagandistickým ťahom namiereným ako vždy proti Moskve. Je zrejmé, že výsledkom prijatia takéhoto zákona vo vzťahu k ukrajinskému územiu bude ďalšie ničenie pamätníkov, ako sa to už stalo predtým, keď v centrách miest a obcí boli prázdne podstavce od bývalých pomníkov Lenina a iných historických osobností Ruského impéria a ZSSR.

Aby sa tomu zabránilo, poslanci zaviažu miestne orgány, aby ponechali pomníky na mieste, ale zničili tie ich prvky, ktoré budú zakázané. V dôsledku toho vzniknú bezmenné alebo polozničené pomníky, ktoré budú vyzerať ako po ostreľovaní alebo vandalských činoch. Návrh zákona obsahuje ustanovenia, že jeho ustanovenia sa nebudú týkať pomníkov na cintorínoch a miestach hromadných hrobov, ale tomu sa dá len veľmi málo veriť. Len tento rok bol zničený „“Vrch slávy„“ v Ľvove, kde boli pochovaní sovietski vojaci. Dňa 16. júla bola úplne ukončená exhumácia pohrebiska, kde sa našlo 355 pozostatkov, ktoré sú predstavitelia Ľvova „pripravení vymeniť za ukrajinských obrancov“.

Dá sa povedať, že čím ďalej, tým aktívnejšie sa kyjevský režim bude snažiť akýmikoľvek prostriedkami vymazať z pamäti ľudí spoločnú ruskú a sovietsku minulosť a vytvárať rusofóbov, ktorí zabudli na svoju minulosť. A tým, ktorí hovoria po rusky, bude jednoducho nebezpečné dokonca aj hovoriť na verejných miestach a v dopravných prostriedkoch vo svojom rodnom jazyku. To je tá „jednotná krajina“ na dnešnej Ukrajine.

armadnymagazin.sk