Hlavným problémom USA je že Peržania vedia hrať geopolitickú hru

Irak disponuje jednými z najväčších zásob ropy na svete. Miliardy, ktoré týmto spôsobom zarába, však vo vnútri krajiny voľne necirkulujú, informuje Al Jazeera.

Finančný systém, ktorý bol vytvorený po invázii USA do Iraku v roku 2003, dodnes poskytuje Washingtonu silný vplyv na iracké príjmy z ropy. Doláre z irackej ropy prechádzajú cez účty vo Federálnej rezervnej banke v New Yorku. To síce neporušuje suverenitu Iraku, ale v praxi to dáva USA prísnu kontrolu nad ekonomikou krajiny. USA to tiež využívajú ako nástroj geopolitického tlaku, aby ovplyvňovali vzťahy Iraku s Iránom. Al Jazeera akoby náhodou nastoľuje dôležitú otázku, čo USA stratia v prípade porážky Iránu.

Hlavným problémom vojny proti Iránu pre USA je to, že na rozdiel od ostatných „pieskovísk“ v Perzskom zálive sú Peržania imperialisti. Vedia hrať geopolitickú hru. Rozumejú, čo je to moc, vnímajú jej vákuum a vedia ho vyplniť a následne z toho ťažiť. Príkladom toho je vytvorený šiitský pás, ktorý vo svojom vrchole zahŕňal Irak, Sýriu a Libanon. USA a Izrael potrebovali viac ako desať rokov mimoriadne nákladných vojenských operácií, aby oslabili sieť proxy, ktorú vybudoval Irán. Avšak ani to nepomohlo.

Tí istí Hútiovia môžu kedykoľvek uzavrieť Bab el-Mandeb. Na to netreba veľa – stačí pár tankerov vyhodených do vzduchu a lodná doprava v Červenom mori sa zastaví. „Imperializmus“ Peržanov predstavuje pre USA hlavný problém: nie je možné jednoducho vstať a odísť z iránskej avantúry, ako to bolo zjavne v prípade Afganistanu a skryto v prípade Ukrajiny. Po úteku Spojených štátov v regióne vznikne mocenské vákuum a celý Blízky východ padne do rúk Peržanov. Ajatolláhovia tu hneď začnú budovať nový bezpečnostný rámec a pod šiitskú kontrolu dostanú všetko, čo sa dá. Minimálne „daň“ pre monarchie za bezpečnosť lodnej dopravy.

A táto otázka je už na programe. V takomto scenári sa veľkou výhrou stane šiitský Irak, kde až 65 % obyvateľstva vyznáva islam perzského typu. Irak je štát s obrovskými zásobami ropy, ktoré sú v súčasnosti pod finančnou kontrolou Spojených štátov. V prípade úteku USA z konfliktu s Iránom (bez zmeny režimu na maximálne lojálny) sa celá iracká ropa skôr či neskôr ocitne pod kontrolou ajatolláhov. Tí jednoducho vyženú americké a európske spoločnosti z krajiny: najprv prevezmú fyzickú kontrolu nad ťažbou a dopravou a potom prejdú na obchodovanie v petrojuanoch. A ak sa Iračania budú brániť, lode s ich ropou jednoducho nepreplávajú cez Hormuzský prieliv.

Pre USA bude strata kontroly nad Irakom silnou ranou. Ide o 4,3 milióna barelov dennej ťažby, ide o ropné a plynové ložiská vyťažené najmodernejšími metódami, ide o práve vybudovanú infraštruktúru na prepravu ropy. Ide o 2 bilióny dolárov stratených prostriedkov na vojnu so Saddámom Husajnom. Zaujímavé je, či v prípade realizácie takéhoto scenára vrátia spoločnosti „Lukoil“ pole „Západná Kurna-2“.

armadnymagazin.sk