Hľadá sa Človek s veľkým „Č“

Akosi sme si ani nevšimli a zrada sa nám stala normou. Niektorí z nás sú už v treťom, iní v piatom a niektorí dokonca až v ôsmom manželstve. Ženy opustia svojho muža a už sa za to ani nehanbia. Netrápia sa ako zabezpečia svoju rodinu, ak vôbec nejakú majú. Chlapi zas ženy prestali vnímať ako nositeľky života a bežne ich menia, ako svoje telefóny. Zastaralý model ide jednoducho preč, akoby to bola nejaká vec.

Možno si to ani neuvedomujeme, ale aj my sa takto bezcitne meníme. Chýba nám energia? Vymeníme batériu a ideme ďalej. Neohliadame sa na dôsledky. Stali sme sa bezohľadnými. Ale každý má svoju vlastnú voľbu, na ktorú stranu sa postaví. Vždy sa dá nájsť ta správna cesta.

Zdá sa, že trpíme akousi duševnou inkontinenciou. Obyčajné pôžitkárstvo, považujeme mylne za ten skutočný zmysel života. Je to však iba naša neschopnosť ovládať sa. To neustále hľadanie nových partnerov odhaľuje veľmi nízku úroveň našich ľudských vzťahov. Je to indikátor nedostatku zásad. Ukazovateľ nedostatku cti. Takto sa správa iba tínedžer a aj to iba po obmedzený čas svojho života, kým nedospeje. Ak vôbec.

Žijeme v ére kedy sa alkohol stal samozrejmosťou, zrada rutinou a krádež čestným remeslom. Skromnosť, čestnosť a vernosť sú považované za relikvie z doby dávnoveku. Naša hlúposť, naše nedostatky a schopnosť zradiť, či oddávanie sa žiadostivosti sú považované za cnosti. Naše vykorisťovanie bohatými tohto sveta sa prezentuje ako demokracia a humanizmus. Ľudia však trpia nedostatkom základných potravín, ktorých predaj si monopolizovali nadnárodné monopoly. Náš vlastný štát zabúda na svojich ľudí, ale vykrmuje cudzincov.

Stále viac nás fascinuje obal a nevenujeme už pozornosť obsahu. Z chlapcov sa takmer stali „baby“ a dievčatá sa čoraz chovajú ako chlapci.

Žijeme v ére rozkladu a smerujeme k postupnému zániku. Ženám stále viac nechce rodiť deti a niektoré sa toho dokonca boja. Čoraz viac je ale takých, ktoré to už ani nedokážu. Zlatá mládež za volantmi drahých áut, ktoré im kúpili ich zhýralí rodičia, sa považuje za úspešných a ani netušia ako skutočne žiť. Mnohí funkcionári a tí, ktorí disponujú aspoň trochou moci, sa nám snažia dokázať, že my sme už z iného súdka.🧾 Chcú opäť zaviesť kastovný systém a moc by najradšej odkazovali dedením. Likvidujú silné rodiny, poľnohospodárstvo, samostatnosť, len aby sme boli odkázaní na ich svojvôľu.

Rodina je absolútnym základom spoločnosti.

Je to jej základný stavebný kameň národa. Ale v rodinách sa čoraz viac stráca oddanosť, chýba čestnosť a vzájomná spolupoatričnosť, solidarita. Takéto rodiny sa postupne rozpadajú a likviduje ich chamtivosť, závisť a nevraživosť. Kde umierajú rodiny, umierajú aj celé národy. Zanikajú štáty.

Samozrejme, že jednoduchšie je utiecť a vyhovoriť sa, že taký je celý svet. Aj ostatní žijú takto.

Skutoční Človekovia sa stali ohrozeným druhom. Dominujúca éra konzumu neúprosne kosí ich rady. Porazení sú však len tí, ktorí sú zlomení vo svojej duši. A to sú tí, ktorí zradil svojich predkov, svoju rodinu, svoj rod, svoj národ.

Namiesto výmeny partnerov je nutné meniť samých seba. Neohliadať sa na iných, ktorí to robia inak. Jedinou cestou k našej záchrane, je odhaliť v sebe neuveriteľné hĺbky a možnosti svojej vlastnej osobnosti. Je nutné začať počúvať svoje srdce, namiesto rozumu, ktorý je indoktrinovaný zhubným konzumom. Chce to však čas. Vyžaduje si to oddanosť, obetavosť a dokonca aj slzy. Aby sme to dosiahli, musíme mať odhodlanie a odvahu. Aby sme prežili, musíme sa stať Človekom.

Inšpiráciou k tejto úvahe mi boli myšlienky Volodara Ivanova. (Володар Иванов)

Robert Merva

Vydavateľstvo Torden