Historik Hrnko k zásahu „ideopolície“ NAKA“ voči obecným poslancom: Čudné vetry vejú nad Slovenskom

Vyšetrovateľ NAKA obvinil 10 z 11 poslancov OZ vo Varíne z prečinu podľa § 422 ods.1 Trestného zákona – z prejavu sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii smerujúcej k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd. Členovia obecného zastupiteľstva nehlasovali za premenovanie ulice pomenovanej po bývalom prezidentovi Slovenského štátu Dr. Jozefovi Tisovi.

Čudné vetry vejú nad Slovenskom, konštatuje historik a exposlanec Anton Hrnko na sociálnej sieti. K tomuto konštatovaniu ho primälo aj nasadenie „ideo polície“, nazývanej komando NAKA voči desiatke obecných poslancov, ktorí odmietli nové liberálne sochoborectvo v návrhu akejsi „bielej vrany“ premenovať Ulicu Dr. Jozefa Tisu vo Varíne.

Známy historik pripomína, že sa to deje v čase, keď vlády baltských štátov nechajú oslavovať estónskych, lotyšských a litovských hrdlorezov z SS, pretože podľa estónskej vlády nemali kde inde bojovať proti ruskej okupácii a boľševizmu… No a že do tohto boja patrilo aj masové vyvražďovanie židov a Rusov už skromne pomlčali.

Hrnko krúti hlavou nad aktivitou názorovej polície v čase, keď na Ukrajine oslavujú banderovských „hrdinov“ v súzvuku s celou Európou i baštou demokracie USA. „Pritom aj tí najsurovejší príslušníci PO HG boli úplní anjelici oproti radovým banderovcom“, konštatuje historické fakty.

Medzinárodné reálie Slovenského štátu 

historik zasadzuje do kontextu času:

• keď v susednom Maďarsku na piedestál národného hrdinu postavili M. Horthyho, prvého spojenca A. Hitlera pri rozvracaní európskeho poriadku, ktorý viedol k druhej svetovej vojne a hlavného zodpovedného za vykynoženie státisícov maďarských židov a dvojnásobného agresora proti územiu Slovenska;
• keď E. Háchovi, protektorátnemu prezidentovi Čiech a Moravy, ktorý v čase deportácií českých židov a vyvraždenia Lidíc a Ležákov na dvestotisícovej manifestácii v Prahe sľuboval vernosť A. Hitlerovi a Tretej ríši,

tak v tom čase slovenská NAKA vyšetruje desiatich poslancov zo zastupiteľstva mesta Varín z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv, nestačí sa diviť.

„Avšak nie za to, čo spravili, ale za to, čo nespravili. Nerevidovali uznesenie ich predchodcov spred 30 rokov“, vysvetľuje.

Prečo si NAKA nevšíma glorifikáciu Jánosa Esterházyho?

Veru, hovorím si, čudné to vetry vejú nad Slovenskom. V čase, keď si NAKA na Slovensku nevšimne stavanie sôch predstaviteľovi maďarskej iredenty, tajnému agentovi maďarskej vlády, endemickému antisemitovi J. Esterházymu, hlasujúcemu za zmocňovací zákon, ktorým v septembri 1940 parlament zmocnil vlády vykonať všetko na odstránenie židov z verejného života, na základe ktorého bol prijatý Židovský kódex (J. Tiso ho nepodpísal), NAKA vyšetruje desiatich poslancov zo zastupiteľstva mesta Varín z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv, nestačí sa čudovať historik Anton Hrnko.

Veru čudné vetry, pokračuje. Žeby si NAKA nevšimla, že títo dvaja vyššie spomínaní páni sa stretli aj v Košiciach v novembri 1938, keď Košice na bielom koni prišiel okupovať regent M. Horty a vítal ho poslanec J. Esterházy? Žeby si NAKA nevšimla, že Esterházyho na trest smrti za vlastizradu odsúdil nielen ten istý Národný súd ako J. Tisa, ale aj riadny čsl. súd po tom, ako bol vydaný zo ZSSR do ČSR?

Zločiny mohli páchať len Slováci?

Alebo zločiny v Európe a na Slovensku páchali iba Slováci? Alebo ešte horšie, majú plné gate stíhať na Slovensku iných okrem etnických Slovákov? – zamýšľa sa kriticky exposlanec.

Ako historik sa vyjadril aj k meritu veci.  Prezident J. Tiso bol určite zložitá postava slovenských dejín. Ale ktorá postava slovenských dejín nebola zložitá? Ktorá osobnosť okrem G. Husáka bola vystavená takému enormnému vonkajšiemu tlaku, kde išlo o bytie a nebytie slovenského národa, ako J. Tiso? Pritom hodnotenie jeho osoby sa neodvíja od reálneho výskumu, ktorý by bol sine ira et studio. Takýto výskum na Slovensku okrem krátkeho obdobia rokov 1990 – 1991 nebol nikdy pripustený!

Tzv. Národný súd bol politický proces

Jeho hodnotenia vychádzajú z rozsudku Národného súdu, ktorý v jeho prípade bol typický politický proces, kde už dávno pred procesom bolo rozhodnuté, že bude „visieť“. O tom sú jasné dôkazy. Ak bol za niečo hrdelne potrestaný, tak to bolo za vedenie autonomistickej politiky a za to, že dokázal, že Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Všetky ostatné veci, za ktoré bol súdený, boli podružné. Nemali zásadný vplyv na jeho odsúdenie, prízvukuje historické fakty.

Preto si myslí, že ak chceme preto osobu J. Tisa spájať s hnutiami potláčajúcimi demokraciu a ľudské práva, musíme si odpovedať na niekoľko otázok.

Štyri kľúčové otázky k osobe J. Tisu a Ľudovej strany

1. Ľudová strana, v ktorej bol J. Tiso podpredsedom a neskôr predsedom bola 50 rokov vedúcou politickou silou Slovákov, bojujúcou za ich národné uznanie a právo na vlastnú samosprávu? Potláčal tento boj demokraciu a ľudské práva?
2. Ľudová strana a osobne J. Tiso prevzala zodpovednosť za osudy národa v čase, keď demokratický poriadok v dôsledku politiky uzmierovania Hitlera zo strany Veľkej Británie a Francúzska v strednej Európe padol na kolená. Demokrati ako Beneš, Hodža alebo Clementis zdúchli na Západ. Aký výber v tejto situácii, keď Slovensko ohrozovalo Maďarsko, Poľsko i Nemecko mal J. Tiso? Bolo vyhlásenie slovenskej samostatnosti 14. marca 1939 (za čo konkrétne bol Tiso obesený) v rozpore s nejakým právom? Bolo potlačením ľudských práv? Ak áno, tak akých?
3. Režim slovenského štátu určite nebol demokratický. Nebol však ani fašistický. Bol autoritatívny. Miera potlačovania demokratických práv bola vyjadrená cca 3500 zatvorenými do Ilavy (priemerná dĺžka internácie 2 týždne) a cca 5000 rozsudkov za politické trestné činy v rokoch 1939 – 1944. Tiež s priemernou dĺžkou 2 týždne. Teda miera potláčania ľudských práv (aj pri dnešných návrhoch drakonických trestov za slovné prejavy) by mala byť porovnávaná nie s dnešnými kritériami, ale s možnosťou, ktorú poskytoval satelitný vzťah s Nemeckom (Slováci si ho nevybrali, boli doň sotení západnými veľmocami).
4. Najväčšou škvrnou na slovenskom štáte z rokov 1939 – 1945 je jeho účasť na deportácii väčšiny príslušníkov židovskej menšiny do vyhladzovacích táborov. Aj túto otázku riešil Národný súd. Nedokázal mu – okrem prejavu v Holíči, publikovanom v Slováku, ku ktorému sa Tiso nepriznal a ktorý ani nebol svedkami potvrdený – v tejto otázke nič hrdelného. Aj túto otázku treba riadne preskúmať. Fakt však zostáva, že Židovský kódex, na základe ktorého sa uskutočnili deportácie, odmietol podpísať.

Historik, rozumejúci všetkému, sa vyjadril, že Tiso nemôže byť vzorom pre dnešok. S tým s ním plne súhlasím. Nemôže byť predsa vzorom pre politikov od Rezeša po Mikloša, lebo do politiky nešiel ryžovať a nič neukradol.

Nemôže byť vzorom pre politikov od V. Širokého po J. Naďa, lebo pred sponzorujúcou mocnosťou sa ohýbal len toľko, čo musel, nie až tak, že by mu trčali topánky odniekadiaľ.

Nemôže byť vzorom…. ale nechajme to tak. Každý je za výkon svojej funkcie zodpovedný sám za seba, myslí si Hrnko. V každom prípade z európskeho i národného hľadiska je toto trestné stíhanie čistá absurdita, jednoznačne konštatuje. Bez obdoby. Ak by došlo k trestnému stíhaniu, hlásim sa ako expert obhajoby. Rád by som videl pri obžalobe D. Kováča.

Zdroj: skspravy.sk