Slovanské Noviny

17. apríla 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Historické, kultúrne dedičstvo Gazy pod hrozbou úplného zničenia

Osídlenie v oblasti Gazy sa datuje na začiatok 3. tisícročia pred Kristom, poznamenal jordánsky archeológ, ktorý zdôraznil, že osídlenie v rannej až strednej dobe bronzovej bolo zdokumentované v Tell es-Sakan a Tell el-‘Ajul.  

Počas 14. storočia pred Kristom bola Gaza administratívnym hlavným mestom Egypta v Levante. Neskôr, počas doby železnej [2.-1. tisícročie pred Kristom] sa Gaza stala jedným z piatich filištínskych miest známych ako Pentapolis, poznamenal Mohammad Najar, ktorý získal doktorát z histórie a archeológie na Moskovskom archeologickom inštitúte.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Tento región bol naďalej dôležitý počas novoasýrskeho, novobabylonského, perzského, nabatejského, helenistického, rímskeho, byzantského a islamského obdobia.

Okrem toho bola Gaza dôležitým obchodným uzlom medzi Stredozemným morom a Arabským polostrovom a počas rímsko-byzantského obdobia sa Gaza stala kresťanským biskupstvom.

Región sa stal súčasťou Moslimskej ríše v roku 638 n. l.,“ povedal Najjar a dodal, že väčšina známych lokalít sa nachádza severne od Wadi Gaza, oblasti, ktorá bola vystavená vážnemu a systematickému ničeniu izraelskými okupačnými silami.

Obr. Kláštor – jeden z najväčších v regióne. Zdroj: MEE/Ahmad-al-Danaf

K významným miestam patrí nekropola z rímskeho obdobia Tell Umm-‘Amer (kláštor sv. Hilariona), miestny svätec, ktorý žil medzi 291 a 371 nl.

Svätý Hilarion a svätý Porfyrius sa zaslúžili o premenu južnej Palestíny na kresťanstvo. Terčom už boli tri kostoly, medzi nimi svätý Porfyrius, spolu so 47 mešítami, nemocnicami a tisíckami domov a civilných cieľov,“ zdôraznil Najjar.

Neúnavné bombardovanie už zničilo nespočetné množstvo domov a vysídlilo státisíce Palestínčanov, čím vážne ohrozilo mnohé archeologické a kultúrne náleziská v Gaze a ohrozilo ich úplným zničením, povedal Najjar.

Kvôli pokračujúcej izraelskej agresii voči Gaze si Najjar myslí, že svet by mal zintenzívniť a vyjadriť svoju nespokojnosť.

„Kultúrne komunity v arabskom svete a vo svete ako takom by sa mali postaviť proti ničeniu týchto miest dedičstva a predovšetkým proti nevýslovným zverstvám voči Palestínčanom, strážcom tohto dedičstva,“ zdôraznil Najjar.

Saeb Rawasheh

skspravy.sk