Globsec vraj vďaka EÚ diktuje sociálnym sieťam, čo majú cenzurovať, potvrdila ich analytička

Analytička Globsecu sa na diskusii pred publikom pochválila aj tým, že pred eurovoľbami sa spolupráca mimovládok a Európskej komisie so sociálnymi sieťami dostala na novú úroveň.

YouTube, Facebook, či TikTok počúvajú slovenskú mimovládku Globsec. Tá im údajne diktuje, čo majú zo svojej siete odstrániť a pomáha pri tom EÚ. Vyjadrila sa tak analytička organizácie počas verejnej diskusie, ktorú naživo na Facebooku vysielal mediálny partner podujatia denník SME. Diskusie sa zúčastnili aj bývalý policajný admin David Púchovský či Tomáš Kriššák z Gerulaty, ktorá patrí synovi spolumajiteľa ESETu. Organizovala ju známa mimovládka Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), kde pôsobia napríklad Pavol Demeš alebo Magda Vášaryová.

Cenzúra na požiadanie

Analytička Dominika Hajdu o spolupráci organizácie Globsec so sociálnymi sieťami porozprávala v rámci diskusie počas Bratislavského majálesu. Pochvaľovala si mechanizmus EÚ s názvom Kódex proti dezinformáciám.

„Znamená to, že sociálne platformy – Facebook, YouTube, TikTok – a tiež neziskové organizácie vrátane nás, Globsecu, sa na pravidelnej báze stretávajú online, kde sa snažia vymieňať si informácie o tom, čo sa aktuálne deje v tých krajinách, aké sú aktuálne problémy, čo sa šíri, či sú tam nejaké dezinformácie, na ktoré treba reagovať, a podobne“, ozrejmila Hajdu.

Analytička tiež uviedla, že veľké sociálne siete Globsec počúvajú najmä vďaka Európskej komisii. Naznačila, že Globsec sa snažil cenzurovať obsah na sociálnych sieťach aj v minulosti. Vtedy vraj bez úspechu.

„Samozrejme, vždy tam sedí [na videokonferenčnom hovore, pozn. red] aj tá európska inštitúcia, Európska komisia. Prečo je to dôležité? Lebo pokiaľ takýto mechanizmus neexistoval, tak keď sme my ako nezisková organizácia prišli za nejakým Facebookom alebo TikTokom z nejakého Slovenska, tak absolútne nemali záujem sa s nami rozprávať,“ povedala Hajdu.

Prítomnosť zástupcu Európskej komisie však podľa analytičky Hajdu znamená, že požiadavky Globsecu veľké platformy musia brať vážne. Pravidelné videokonferenčné hovory podľa nej naviac zvyšujú tlak na platformy.

„Ale keď tam sedí tá Európska komisia a my vznesieme nejaké pripomienky, napríklad k tomu deepfaku, ktorý sa šíril krátko pred parlamentnými voľbami o Šimečkovi a o Tódovej, tak ony [sociálne siete, pozn. red.] na to nejako musia zareagovať a musia aj reportovať vo veci nejakých krokov, ktoré urobili. A keď nič neurobia, tak to vidieť pred všetkými tými 20 až 25 ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú na tom calle [videokonferenčnom hovore, pozn. red.].“

Dominika Hajdu na diskusii publikum informovala aj o tom, že pred eurovoľbami sa spolupráca neziskoviek a Európskej komisie so sociálnymi sieťami dostala na novú úroveň.

„Napríklad teraz pred voľbami [eurovoľbami, pozn. red.] vznikol mechanizmus, v ktorom keď my ako neziskové organizácie vidíme nejaký obsah, ktorý je naozaj toxický a naozaj by nemal byť na sociálnych platformách, tak ich môžeme priamo reportovať tým platformám a máme taký spoločný dokument, kde oni nám garantujú, že sa na to budú pozerať.“

Okrem Globsecu sú pravdepodobnou súčasťou videokonferenčných hovorov, ktoré v diskusii na Bratislavskom majálese spomínala analytička Globsecu, aj ďalšie neziskovky, výskumné organizácie, súkromné firmy či „fact-checkingové“ spoločnosti. Medzi neziskovkami sa nachádza napríklad poľský Demagog, organizácia Reportéri bez hraníc.

Zdroj: Štandard