„Frostpunk“ pre Európsku úniu

Zaujímalo by ma, či európski lídri hrali „Frostpunk“? Toto je prvá myšlienka, ktorá vám napadne, keď čítate správy z Európskej únie a Británie.

„Frostpunk“ je apokalyptická počítačová hra na prežitie vo svete globálneho ochladenia, večnej zimy. A problémom tam nie je ani nedostatok zdrojov. Sú, ale NESTAČIA.

Musíte sa neustále rozhodovať, míňať vzácne zdroje na vykurovanie domov, na vykurovanie skleníkov na pestovanie potravín, na výrobu elektriny či na priemyselnú výrobu, pretože už na všetko naraz nestačia.

Niekde musíte rezať. Okrem toho rezy v jednom smere vedú k hladovaniu, rezy v druhom vedú k chorobe a smrti z prechladnutia. A v hre pritom nie sú žiadne peniaze, zdroje si môžete vyťažiť sami a nie ich kupovať za premrštené ceny. Neexistuje ani inflácia.

A teraz už Európania stupňujú cenzúru, už polícia s obuškami a slzotvorným plynom rozháňa demonštrantov a všetka hrdosť na demokraciu a slobodu slova sa vytráca ako dym vo vetre.

Ľudová nespokojnosť rastie a už teraz je potrebné zvýšiť počet policajtov a posilniť ich výstroj. A všetkých týchto policajtov treba nakŕmiť a zohriať, inak sa môžu pridať k demonštrantom…

Sranda je, že na vyriešenie väčšiny týchto problémov stačilo jednoducho priznať porážku Západu na Ukrajine (netreba o tom ani nahlas kričať, len si to povedať v hlave) a osvedčiť spustenie „Nord Streamu 2“. A znížil by sa nedostatok zdrojov a ceny by sa tiež mohli znížiť na relatívne prijateľnú úroveň.

Nemyslíte si, že nabádam alebo sa znepokojujem (pre mňa všetky ich problémy, súčasné aj budúce, sú odplatou za rusofóbiu). Len konštatujem jednoduchosť a dostupnosť riešenia. Tak či tak, západné elity ma nečítajú (možno už teraz áno – pozn. prekl.), a keby aj čítali, nepočúvali by ma.

Prekážajú im tri veci: pýcha (pre niekoho v kombinácii s neadekvátnymi geopolitickými ambíciami), nedostatok skutočnej suverenity pri prijímaní manažérskych rozhodnutí (závislosť od USA) a do očí bijúca nekompetentnosť väčšiny európskych elít, ktoré namiesto manažérov a ekonómov tvoria gynekológovia a filológovia.

No ešte stále je september. Je ešte relatívne teplo, pričom deň je ešte relatívne dlhý, problémy so zásobami potravín ešte nie sú. Európanom ešte nie je zima, nie sú hladní, nesedia v tme, aby ušetrili elektrinu.

V mnohých európskych krajinách sa však už konajú státisícové protestné zhromaždenia. Lebo ľudia dostávajú účty za bývanie a komunálne služby, kde sa cena plynu, elektriny a teplej vody zvýšila sedem, desať, dvanásťkrát a chápu, že to neutiahnu.

Napríklad bývalý šéf poľskej vlády, líder opozičnej strany „Občianska platforma“ Donald Tusk, jeden z „najproeurópskejších“ politikov v Poľsku, ktorého vôbec nemožno podozrievať zo sympatií s Ruskom, upozornil na „lavínu zúfalých správy od občanov“ vďaka iniciatíve miestnej ropnej a plynárenskej spoločnosti PGNiG zvýšiť cenu plynu 12- až 15-násobne.

Dodal tiež, že do februára „padnú najlepšie poľské továrne“ (a čo, vari ešte existujú?). V skutočnosti sa už začali zatvárať práve teraz, bez čakania na február. Nebudú továrne — nebude HDP, nebudú dane — nebudú pracovné miesta. Výsledkom bude oklieštenie sociálnych programov, škrty v rozpočte, nezamestnanosť a nárast kriminality.

V ostatných krajinách EÚ nie je situácia oveľa lepšia. A teraz sa všetko len začína, Európania budú môcť všetko okúsiť naplno až v zime.

Je mimoriadne ťažké vyjadriť to číslami. Pretože v prvom rade musíte pokryť veľa parametrov v mnohých krajinách. Po druhé preto, že miestne médiá podliehajú cenzúre a často podávajú príliš optimistický obraz (čomu už takmer nikto neverí). Po tretie, pretože situácia sa dynamicky mení a od zlej k ešte horšej.

Všimnite si, že Rusko neurobilo nič pre vytvorenie tejto situácie (okrem malej investície do akcií výroby pukancov). Toto všetko je len výsledkom vlastných šialených činov tamojších vlád. Preto „rozdúchať nespokojnosť a obrátiť ju proti Rusom“, čo je súčasťou nejakého prefíkaného plánu, fungovať nebude.

Ani nefunguje. Lebo zhromaždenia sa nekonajú pod protiruskými heslami, ale naopak, pod protiukrajinskými. A obyvatelia Prahy, Atén či Amsterdamu nie sú nespokojní s Putinom, ale s vlastnými vládami.

Vyjadrenia úzkoprsých politikov ako Annalena Baerbocková, že jej nezáleží na vlastných voličoch, aj tak bude naďalej podporovať Ukrajinu, len dodávajú tejto nespokojnosti grády.

Podstata problému je jednoduchá – zdroje sú nielen nedostatočné, ale sú aj superdrahé. Lebo ak prepravujete skvapalnený ruský plyn z Číny (čo je akože obchádzanie sankcií), tak ho musíte nielen dodatočne skvapalniť a naložiť, ale urobiť s ním aj obrovskú obchádzku. Aj cez Suez je to niekoľko tisíc kilometrov prepravy navyše, nočná mora každého špecialistu na logistiku.

Elektrina a plyn, aj keď ich je dosť, pri takejto cene robia takmer akúkoľvek výrobu v Európe nielen nerentabilnou a nekonkurencieschopnou, ale hlboko nerentabilnou.

Ako vždy citujem Adama Smitha: „Produkujúce národy prosperujú“. Neprodukujúci rebelujú, plačú, platia a kajajú sa.

Alexandr Rodžers, Alternatio

news-front