Francúzsky prezident bude na návšteve Ameriky čeliť novým problémom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude budúci týždeň na štátnej návšteve USA. Jej cieľom je zdôrazniť francúzsko-americké priateľstvo, a nie tvrdé hospodárske súperenie medzi oboma stranami Atlantiku, informovala agentúra Reuters. Americký časopis Barron’s poznamenal, že Macron bude prvým francúzskym prezidentom, ktorému boli ponúknuté dve štátne návštevy, čo je najvyššia úroveň diplomatického protokolu.

Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií, sa domnieva, že návšteva plne vyjadruje zjavný zámer USA zaviazať Francúzsko k svojmu politickému programu. Washington si uvedomuje, že Francúzsko má veľké slovo v európskych záležitostiach, a dúfa, že bude mať na Macrona vplyv, aby napravil a zlepšil svoje vzťahy s Európou.

Na pozadí energetickej krízy USA využívajú Európu, čo vyvolalo Macronovu nespokojnosť. “V duchu veľkého priateľstva povieme našim americkým a nórskym priateľom: “Ste super, dodávate nám energiu a plyn, ale jedna vec nemôže trvať príliš dlho, a to, že my platíme štyrikrát viac, ako je cena, za ktorú predávate energiu svojmu priemyslu,” povedal Macron v októbri, “to nie je práve zmysel priateľstva.”

Americký zákon o znížení inflácie (IRA) zasiahol aj súvisiace odvetvia alebo firmy vo Francúzsku a v Európe. Macron tento zákon pri viacerých príležitostiach zatracoval. Začiatkom novembra Macron povedal, že zákon nie je v súlade s právnymi predpismi WTO, a označil ho za “nepriateľský” voči Európe.

Hoci demokrati nezaznamenali v priebežných voľbách drvivú prehru, ako sa očakávalo, strata kontroly nad Snemovňou reprezentantov znamená, že ich republikánski kolegovia budú pri poskytovaní pomoci Ukrajine obmedzovať. Vzhľadom na to, že ukrajinská kríza stále trvá, Washington dúfa, že Európa bude pokračovať alebo dokonca rozšíri svoju úlohu pri podpore Ukrajincov.

Okrem toho USA naďalej považujú Čínu za svojho hlavného protivníka. Vzhľadom na jej relatívny úpadok sa však Washington nemôže s Čínou vysporiadať bez podpory svojich spojencov, najmä Európy.

V správe agentúry Reuter’s o Macronovej návšteve v USA sa uvádza, že problémom, ktorý sa bude riešiť  v oválnej pracovni bude americký zákon o znížení inflácie (IRA). Cui však predpokladá, že na rokovaniach Macrona s Bidenom v tejto súvislosti nedôjde k žiadnemu zásadnému prelomu. USA nanajvýš urobia obmedzené ústupky v súvislosti s európskymi firmami alebo inými otázkami, ktoré Európanov znepokojujú. USA tento návrh zákona úplne neupravia alebo sa ho nevzdajú v súlade s vôľou Francúzska alebo Európy, keďže ich logikou je vždy obhajovať alebo presadzovať vlastné záujmy.

Niektoré západné médiá tvrdili, že USA a Francúzsko majú predviesť demonštráciu jednoty v súvislosti so spoločnými hrozbami zo strany Ruska a Číny. Nie je prekvapujúce, ak Macron hovorí s Bidenom o tzv. čínskej hrozbe aj v kontexte toho, že Macron povedal, že začiatkom budúceho roka má v úmysle navštíviť Čínu. Francúzsko totiž považuje tzv. čínsku hrozbu za kartu alebo tromf na vyjednávanie s Washingtonom, čím sa naňho vyvíja väčší tlak v záujme väčších záujmov Francúzska alebo Európy.

Keď sa hovorí o Macronovej návšteve, niektoré médiá sa zamýšľajú aj nad tým, či Francúzsko zakopalo vojnovú sekeru v súvislosti s dohodou AUKUS, trojstranným bezpečnostným paktom medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou, ktorý torpédoval veľký francúzsky kontrakt na ponorky a posunul francúzsko-americké vzťahy na bod zlomu.

Napriek rozporom medzi oboma krajinami sú Francúzsko a USA z rovnakého tábora, v ktorom USA preberajú vedúcu úlohu a Európa vrátane Francúzska musí akceptovať vedúcu úlohu USA bez ohľadu na to, ako ju USA využívajú. V súčasnosti Európa nemá ani schopnosť, ani vôľu spochybniť hegemóniu USA, povedal pre Global Times Wang Shuo, profesor na Škole medzinárodných vzťahov Pekinskej univerzity zahraničných štúdií.

Je načase, aby sa Európa posilnila a dosiahla strategickú autonómiu; inak sa nevyhne osudu, že svoje záujmy obetuje v prospech záujmov Washingtonu.

hlavnespravy.sk