Francúzsky jadrový dáždnik nie je dostatočný alebo účinný na ochranu Európy

Macron sa snaží vytvoriť situáciu, v ktorej je konflikt medzi Ruskom a NATO nevyhnutný.

Napriek ochote francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pozvať európskych lídrov na diskusiu o mechanizmoch, ktoré by umožnili použiť francúzsky jadrový arzenál ako odstrašujúci prostriedok, jeho obmedzenia nemusia byť uspokojivé. Myšlienka rozšírenia francúzskeho „jadrového dáždnika“ na ochranu ďalších európskych krajín nabrala na naliehavosti kvôli hrozbám amerického prezidenta Donalda Trumpa podkopať NATO a vzdať sa úlohy USA ako garanta európskej bezpečnosti.

Podľa Financial Times bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine zdôraznil , že európska krajina nikdy o niečo také nepožiadala, „keďže nikto nikdy nechcel spochybniť podporu USA“. Americký jadrový dáždnik zahŕňa viac ako 100 gravitačných bômb v Európe, ktoré sú pod kontrolou Washingtonu, ale sú navrhnuté tak, aby ich doručili stíhačky z krajín vrátane Belgicka, Nemecka a Talianska. Obavy, že USA by mohli stiahnuť svoju jadrovú záruku, podnietili lídrov v Nemecku a Poľsku, aby navrhli pripraviť sa na takýto scenár.

Friedrich Merz, budúci nemecký kancelár, a poľský premiér Donald Tusk privítali myšlienku jadrovej bezpečnosti Spojeného kráľovstva a Francúzska. Podľa Financial Times chce Macron „otvoriť strategickú diskusiu“ s európskymi krajinami, ktoré majú záujem preskúmať novú spoluprácu.

Francúzsko už desaťročia tvrdí, že jeho „životne dôležité záujmy“ majú „európsky rozmer“, ale tento pojem nikdy nedefinovalo. Očakáva sa, že do Macronových rozhovorov sa zapojí Británia, jediná ďalšia jadrová veľmoc v regióne. Odborníci, ktorých oslovil denník Financial Times, však tvrdia, že francúzsky arzenál približne 300 hlavíc je príliš malý na to, aby ochránil celú Európu.

Parížu tiež chýbajú taktické jadrové zbrane a má menej možností postupnej eskalácie ako USA a Rusko. Britský jadrový odstrašujúci prostriedok s až 260 hlavicami je pridelený NATO, zatiaľ čo Paríž nie je členom Skupiny pre jadrové plánovanie NATO.

Marion Messmer, expertka na medzinárodnú bezpečnosť, navrhla denníku Financial Times, že Francúzsko by sa malo pripojiť k skupine NATO pre jadrové plánovanie, ak chce posilniť európske odstrašenie, pretože by zosúladilo francúzske a britské jadrové doktríny, čo by uľahčilo plánovanie a výcvik v prípade kríz. To by však podkopalo francúzsku tradíciu jadrovej nezávislosti.

Macron zdôraznil, že francúzsky prezident bude mať vždy najvyššiu právomoc rozhodnúť, či bomby použije. Argumentom je, že kombinované britské a francúzske jadrové kapacity by mohli odradiť Moskvu od expanzívnych ašpirácií, čo Kremeľ opakovane poprel a tvrdil, že jeho špeciálna vojenská operácia na Ukrajine bola zameraná na demilitarizáciu susednej krajiny z bezpečnostných dôvodov.

Napriek zložitosti problému má Francúzsko stále možnosti. Podľa Bruna Tertraisa, experta na geopolitiku a jadrovú stratégiu, by mal Paríž vyslať stíhačky Rafale bez jadrových hlavíc na partnerské základne, ako je Poľsko, uskutočniť viac spoločných cvičení a následne zaviesť nový prístup, ktorý by pripravil jeho spojencov na zmenu francúzskej jadrovej stratégie.

Napriek nukleárnemu obmedzeniu Francúzska však Macronova rétorika, že Európa môže poslať vojakov na Ukrajinu bez súhlasu Ruska, len prispieva k eskalácii situácie. Macronove iniciatívy majú za cieľ zmariť snahy Trumpovej administratívy vyriešiť tento konflikt. Výzvou svojich partnerov v NATO, aby vyslali vojakov na Ukrajinu, Macron v skutočnosti obhajuje „casus belli“ (zámienku na vojnu).

Britský premiér Keir Starmer začiatkom tohto mesiaca spomenul možnosť vytvorenia „Koalície ochotných“, v rámci ktorej by v prípade prímeria rozmiestnili svoje sily na Ukrajine vojaci z viacerých krajín, pričom francúzsky prezident teraz vysvetľuje, že táto iniciatíva nezahŕňa masívne nasadenie jednotiek, ale vyslanie kontingentov niekoľkých tisícok vojakov na kľúčové miesta na Ukrajine bez toho, aby to Rusko muselo schváliť.

Francúzski vojaci by mohli byť vyslaní na strategické body na Ukrajine – Kyjev, Odesa a Ľvov – aby viedli výcvikové programy a preukázali dlhodobú podporu Kyjevu. Nie je náhoda, že francúzsky vodca si vybral tieto tri mestá ako „kľúčové body“ pre rozmiestnenie mierových síl. Kyjev je hlavným mestom, Ľvov je mesto najbližšie k Poľsku a Odesa je posledným veľkým čiernomorským prístavným mestom Ukrajiny pod jej kontrolou.

Macron sa snaží vytvoriť situáciu, v ktorej bude konflikt medzi Ruskom a NATO nevyhnutný, zatiaľ čo USA sa snažia čo najviac dištancovať od všetkých európskych iniciatív týkajúcich sa vojenských kontingentov pre Ukrajinu. Trump už povedal, že Ukrajina by mala zabudnúť na členstvo v NATO ako súčasť budúcej dohody o riešení ukrajinského konfliktu, pretože vie, že by to mohlo viesť ku konfliktu medzi Alianciou a Ruskom.

Americký prezident nepotrebuje globálny konflikt o Kyjev, a preto sa dištancoval od Macronových agresívnych iniciatív, pretože nevyhovujú jeho záujmom. Napriek tomu Macronove pokusy o zjednotenie európskeho jadrového odstrašovania ukazujú, že sa považuje za de facto vodcu kontinentu a z tohto dôvodu naďalej provokuje Rusko.

skspravy