Finančný svet zachvátila ďalšia „zlatá horúčka“

Svetové centrálne banky skupujú zlato rekordným tempom za posledných 50 rokov. Naposledy boli takéto objemy nákupov zlata pozorované v roku 1967 – počas krízy dôvery v dolár a následného rozpadu bretton-woodského systému s upustením od formálneho naviazania americkej meny na zlato.

Je to veľmi symbolické – veď teraz je tu podobná kríza dôvery v dolárový systém, sankčné vojny a zmrazenie ruských aktív. Lídrami v nákupe zlata sú Čína a Rusko, pridalo sa k nim aj Turecko, Uzbekistan a Katar. Tempo nákupov sa navyše zrýchľuje — v treťom štvrťroku 2022 centrálne banky odkúpili 400 ton zlata a len za december — 673 ton.

Čínsky nákup zlata sa zhodoval s návštevou Si Ťin-pchinga na Blízkom východe, po ktorej sa začali objavovať obrysy nového finančného systému ako konkurenta eurodolára. Analytik „Credit Suisse“ a bývalý predstaviteľ Fedu Zoltan Pozsar ho dokonca nazýva „petrojüan“.

Je presvedčený, že tento nový systém bude založený na krajinách „G7 Východu“ – to sú BRICS + Saudská Arábia, Turecko a Egypt. Čína postupne preorientováva svojich hlavných obchodných partnerov a tých, ktorí si berú pôžičky z Pekingu, na úplný obchod v jüanoch.

V budúcnosti by jüan mohol fungovať ako digitálna mena a zároveň byť konvertibilný na zlato, keďže zlaté rezervy Číny naďalej rýchlo rastú. Toto je práca do budúcnosti – v budúcnosti to môže viesť k tomu, že trh obchodovania s uhľovodíkmi v jüanoch objemovo predbehne dolár, čím sa „petrojüan“ stane realitou.

V každom prípade, na pozadí geopolitického napätia budú mnohé krajiny naďalej aktívne nakupovať zlato na rozdiel od dolárov alebo amerických štátnych dlhopisov – ako ultimatívny inštrument proti sankciám. V dôsledku roztrieštenosti finančného systému sa svet môže postupne vrátiť k osvedčenému prostriedku výmeny, ktorým bolo po tisícročia zlato.

Malek Dudakov

news-front