Financial Times: Východné krídlo NATO uvažuje vylúčiť Maďarsko zo svojej organizácie pre usilovanie o mier a odpor Viktora Orbána podpísať sa pod spoločné vyhlásenia členov Bukureštskej deviatky na vojenskú podporu Ukrajiny

Maďarský prezident Tamás Sulyok už oznámil, že sa nezúčastní na summite lídrov krajín Bukureštskej deviatky (B9), skupiny európskych krajín na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa dnes uskutočňuje v Rige.

Klub východoeurópskych a pobaltských krajín NATO známy ako Bukureštská deviatka zvažuje vylúčenie Maďarska zo svojej organizácie pre odmietnutie zaujať rovnaký postoj k Ukrajine, informoval denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje zdroje.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Bukureštská deviatka je medzinárodná organizácia je zoskupením deviatich štátov, ktoré sú členmi NATO – tzv. Východného krídla NATO. Vznikla v roku 2015 z iniciatívy prezidenta Rumunska Klausa Iohannisa a prezidenta Poľska Andrzeja Dudu počas ich bilaterálneho vzájomného stretnutia. Vznik organizácie bol výsledkom údajnej zhoršenej bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, spôsobenej anexiou Krymu zo strany Ruska.

Jej členmi sú Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Vysokí predstavitelia tejto regionálnej skupiny sa pravidelne stretávajú, aby koordinovali svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Maďarsko však môže byť z klubu vylúčené, pretože odmietlo schváliť spoločné vyhlásenia o podpore zasielania vojenskej pomoci Ukrajine a inak podporiť kyjevský režim v jeho úsilí poraziť Rusko, uviedli pre denník Financial Times dôverné zdroje.

„Pravdepodobne sa v tomto formáte stretávame naposledy,“ uviedla pre FT nemenovaná osoba oboznámená so situáciou, ktorá úvahy vylúčiť Maďarsko označila za „veľmi vážne“.

Všetci členovia Bukureštskej deviatky boli počas studenej vojny buď krajinami Varšavskej zmluvy, alebo sovietskymi republikami a do NATO vstúpili počas jeho rozširovania po rozpade ZSSR. Maďarsko je však s ostatnými krajinami ohľadne Ukrajiny, okrem Slovenska, v konflikte.

Budapešť je proti pokračujúcemu vyzbrojovaniu Ukrajiny, pričom tvrdí, že to len predlžuje konflikt, a namiesto toho presadzuje okamžité mierové rokovania. Je tiež veľmi skeptické voči prísľubom Západu, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a EÚ. Stúpenci Ukrajiny označili vládu maďarského premiéra Viktora Orbána za „proruskú“ pre jeho postoj, ktorý sa riadi svojimi národnými záujmami.

Rovnakým spôsobom vystupuje aj slovenský predseda vlády Robert Fico, na ktorého bol pred mesiacom spáchaný atentát. Minulý týždeň sa Fico prvýkrát od pokusu o jeho zavraždenie prihovoril občanom.

Vo svojom prejave kritizoval predstaviteľov Západu kvôli teórii „jedného správneho názoru“. Narážal tým na jeho diplomatickú „suverénnu“ politiku, kedy odmietol posielanie zbraní na Ukrajinu a zrušil vojenskú pomoc zo štátnych peňazí. Za tento krok ho vtedy predstavitelia EÚ, ale aj NATO kritizovali. Slovensko podľa neho nemôže vojensky svoj názor presadiť a preto sa snaží o dodržiavanie medzinárodného práva.

„Sebavedomá suverénna slovenská zahraničná politika vychádzajúca síce z členstva v Európskej únii a NATO, ale orientovaná na všetky štyri svetové strany, nie je jednoducho v móde,“ skonštatoval Fico pred eurovoľbami.

Dôležitým bodom zatrpknutia vzťahov so západnými spojencami bolo práve rozhodnutie podporiť Ukrajinu iba humanitárne. Robert Fico sa prezentuje „politikou mieru“ a dlhodobo odmieta vojenskú pomoc, ktorú Únia a USA Ukrajine poskytujú.

Podobné vzťahy so Západom má aj Viktor Orbán. Výsledkom toho je sústavná ostrakizácia Maďarska a jeho premiéra v rámci EÚ, kde niektorí členovia vyzvali na pozastavenie jeho hlasovacích práv. Belgicko, ktoré v Európskej rade vykonáva rotujúce predsedníctvo, sa domnieva, že od neho môže závisieť budúcnosť bloku, uviedol minulý týždeň portál Politico.

„Toto je okamih pravdy,“ uviedla belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová s odkazom na tzv. konanie podľa článku 7 proti Maďarsku. „Ak pôjdeme s týmto mechanizmom až do konca, musí to fungovať. Ak nebude fungovať, musíme ho reformovať. To je budúcnosť Európskej únie.“

Maďarsko by sa malo ujať predsedníctva Európskej rade v júli tohto roku.

Maďarský prezident nepríde na summit lídrov krajín Bukureštskej deviatky

Maďarský prezident Tamás Sulyok sa nezúčastní na summite lídrov krajín Bukureštskej deviatky (B9), skupiny európskych krajín na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa uskutoční v utorok v Rige, uviedla v pondelok kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Maďarsko bude zastúpené veľvyslancom v Lotyšsku,“ spresnila Rinkevičsova hovorkyňa bez uvedenia ďalších podrobností. Úrad maďarského prezidenta to doposiaľ podľa Reuters bezprostredne nekomentoval.

Rozkol medzi Maďarskom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami nastal v súvislosti s postojom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý si udržiava blízke vzťahy s Ruskom a odmieta dodávať zbrane Ukrajine.

Na výročnom summite Bukureštskej deviatky sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Maďarska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý bude v utorok na summite v Rige prítomný, nasledujúci deň navštívi Budapešť s cieľom „diskutovať o neúčasti Maďarska na ukrajinskej misii NATO“, povedal v pondelok Orbán pre maďarské štátne médiá.

Zdroj: rt.com / topky.sk / InfoVojna