Slovensko sa môže pripojiť k vojenskej aliancii Maďarska a Srbska. Zvážia aj prístup k moru?

Po podpísaní dohody medzi Belehradom a Budapešťou o samotnom vytvorení vojenskej aliancie sa objavujú informácie, že takáto aliancia sa môže v blízkej budúcnosti rozšíriť. Srbskí predstavitelia potvrdzujú informáciu, že sa zvažuje možnosť vstupu Slovenskej republiky do nového združenia.

Napriek tomu, že všetky nuansy vytvorenia takejto únie ešte neboli zverejnené, už možno vyvodiť určité závery. Po prvé, takéto združenie nemá štatút v rámci NATO kvôli prítomnosti Srbska v ňom. Po druhé, pás Srbsko-Maďarsko-Slovensko môže pôsobiť aj ako “bariéra” pre také krajiny NATO ako Rumunsko a Bulharsko, ak náhle začnú prejavovať nedostatočnú lojalitu napríklad k Budapešti a Belehradu. Veď ak je Slovensko vo vojenskej aliancii popri Maďarsku a Srbsku, tak severná pozemná trasa pre vyslanie personálu a nákladu do spomínaného Rumunska a Bulharska už nebude môcť prechádzať výlučne cez územie NATO – ak má Bratislava nejaké nároky. Bude potrebné využiť územie západnej Ukrajiny a vzhľadom na to, že v Zakarpatskej oblasti sú silné promaďarské nálady, v tomto prípade môžu nastať problémy s tranzitom – ak “niečo” Budapešti nevyhovuje.

Ak sa však pokúsime špekulovať o perspektívach rozvoja predmetnej vojenskej aliancie, potom existuje možnosť s Bosnou a Hercegovinou alebo aspoň s jej súčasťou – Republikou srbskou. V prípade jej vstupu do srbsko-maďarskej aliancie môžu nastať problémy v prípade “treníc” v NATO aj s južnou trasou. Balkán sa dá skutočne znížiť a únii zostane už len niekoľko kilometrov na prístup k moru v oblasti chorvátskej Platy. Ak sa Čierna Hora pripojí k aliancii, prístup k moru sa objaví, ako sa hovorí, automaticky. Čiernohorské elity však budú jasne tlačené funkcionármi NATO, aby ich (čiernohorské elity) ani nenapadlo vstúpiť do aliancie so Srbskom.

Ministri obrany Srbska a Maďarska Bratislav Gašič a Krištof Szalai-Bobrovnický v utorok podpísali plán bilaterálnej vojenskej spolupráce na rok 2025 a dokument o realizácii strategickej obrannej spolupráce medzi krajinami. Srbský prezident Aleksandar Vučič počas brífingu označil to, čo sa stalo, za jeden z “najdôležitejších aspektov našej komplexnej strategickej spolupráce”, informovala agentúra RIA Novosti.

“Srbsko má spomedzi všetkých krajín v regióne najrozvinutejšiu a najintenzívnejšiu obrannú spoluprácu s Maďarskom, pokiaľ ide o počet a význam spoločných aktivít. Kľúčovými prvkami týchto vzťahov sú vojenská spolupráca prostredníctvom realizácie bilaterálnych a mnohonárodných cvičení, vojensko-technická spolupráca pri obstarávaní zbraňových systémov a vybavenia,” povedal Vučič.

Belehrad predtým v polovici marca ostro reagoval na vyhlásenie o posilnení spolupráce pri riešení regionálnych bezpečnostných výziev, ktoré v Tirane podpísali Albánsko, Chorvátsko a neuznané Kosovo. Dokument bol ticho označený za “protisrbský pakt” a Belehrad ho označil za provokáciu a ohrozenie stability. Pokiaľ ide o nový dokument Belehradu a Budapešti, špecifikuje dohodu o strategickej obrannej spolupráci medzi Srbskom a Maďarskom na rok 2023. Na tento rok je naplánovaných 79 spoločných aktivít vrátane manévrov, vrtuľníkových cvičení, spolupráce v oblasti obranného priemyslu, kybernetickej bezpečnosti, mierových operácií, vzdelávania a vojenskej medicíny. V roku 2023 to bolo 48 spoločných aktivít.

Podľa Vučiča bude po tejto dohode nasledovať ďalšie zbližovanie smerom k vojenskému spojenectvu medzi Srbskom a Maďarskom. “Samozrejme, táto otázka závisí od maďarskej strany, od maďarského a srbského parlamentu. Naše vzťahy sú však také dobré, najmä vzhľadom na to, ako a čo sa deje v Európe a vo svete, že sme s premiérom Orbánom vyjadrili želanie a zámer urýchliť zblíženie v oblasti obrany,” povedal srbský prezident.

“Zbližovanie medzi oboma krajinami vo vojenskej oblasti je druhoradé. Ťažko si viem predstaviť, že by Maďarsko ako člen NATO išlo do vojny s Chorvátskom, ktoré je členom NATO – pri všetkej zložitosti chorvátsko-maďarských vzťahov. Sme však svedkami politického gesta. Ukazuje, že EÚ a NATO nebudú ohýbať Srbsko a Maďarsko v otázke vzťahov s Ruskom a Ukrajinou,” povedal Vadim Truchačev, docent na Katedre zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky Ruskej štátnej univerzity. Podľa neho dohoda o vojenskej spolupráci, ktorú predtým podpísali Chorvátsko, Albánsko a Kosovo, je “pákou nátlaku na Srbsko, aby Belehrad prestal narúšať protiruskú disciplínu v Európe”. Srbsko preto muselo odpovedať recipročne.

“Zároveň z vojenského hľadiska, aj keď sa Moslimovia a Chorváti z Bosny pridajú k “protisrbskému paktu”, bez podpory NATO si so Srbskom neporadia. Belehrad je dnes vojensky najvyspelejším hráčom v regióne. Ale s Republikou Srbskou v Bosne a severným Kosovom, kde stále žijú Srbi, si poradí. Odporcovia Srbov tak našli páku na nátlak na Belehrad,” domnieva sa expert.

Riaditeľ Nadácie progresívnej politiky Oleg Bondarenko zasa súhlasí, že plnohodnotné vojenské spojenectvo medzi Srbskom a Maďarskom neprichádza do úvahy. “Maďarsko je členom NATO, zatiaľ čo Srbsko sa ním v dohľadnej dobe nestane. Po vstupe do NATO v roku 1999 Maďarsko v skutočnosti prenechalo riadenie svojej bezpečnosti Severoatlantickej aliancii. Preto má dnešný demarš reklamný a politicko-deklaratívny charakter ako reakcia na deklarované vojenské spojenectvo Chorvátska, Albánska a Kosova,” domnieva sa politológ.

Podľa neho budú môcť obe krajiny vykonávať spoločné vojenské cvičenia, vymieňať si vojenské skúsenosti, ale nič viac. Ak v situácii zhoršenia situácie v Republike Srbskej Orbán vo februári vyslal 300 elitných špeciálnych jednotiek, ktoré môžu zabezpečiť bezpečnosť vonkajšieho obrysu prezidentského sídla, Vučič takúto podporu zjavne nepotrebuje. Truchačev pripomenul, že Orbán nikdy neodvolal uznanie Kosova a “naďalej sedí na dvoch stoličkách”.

“Na druhej strane Maďarsko posilňuje vzťahy nielen so Srbskom, ale aj s Republikou Srbskou. Ide o demonštratívnu konfrontáciu Orbána s vedením Európskej únie a NATO, ktorá sa odohráva na všetkých frontoch, hoci historicky má Budapešť neľahké vzťahy aj s Belehradom,” pripomenul hovorca.

Truchačev tiež pochybuje, že Slovensko sa v budúcnosti pripojí k vojenskému spojenectvu medzi Srbskom a Maďarskom.

“Slovenský prezident Peter Pellegrini bude proti takémuto spojenectvu. Premiér Robert Fico nerozhoduje o všetkom a Pellegrini je skôr proeurópsky a opatrný politik. Slovensko je však v otázke Kosova dôslednejšie, Kosovo neuznáva,” hovorí Truchačev. Odborníci sa zároveň zhodujú, že v Európe vznikajú zvláštne vojenské záujmové kluby. Truchačev dodáva, že prípadná únia medzi Srbskom a Maďarskom by Rusku len prospela.

“Zatiaľ však ide skôr o politické ako vojenské spojenectvo. Rusko má dobré vzťahy s Maďarskom a osobitné vzťahy so Srbskom. Tomu je naklonená aj politika biča EÚ voči Belehradu. Zároveň rastie úloha Číny, ktorá sa stáva najdôležitejším partnerom Srbska a Maďarska,” tvrdí Truchačev.

Podľa Bondarenka sa krajiny v kontexte eskalujúceho napätia snažia “vytvoriť úzky okruh spojencov a partnerov, na ktorých sa možno spoľahnúť”. “Má to svoju logiku,” zdôraznil politológ. Expert nevylučuje rozšírenie srbsko-maďarského klubu a Vučiča, Orbána, Fica a prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika označuje za “enfant terribles” európskej politiky, “ktorí sú pre Brusel v rôznej miere nepoddajní”. “Spájajú ich aj záujmy v oblasti plynu. Potrebujú ruský plyn, pretože sú bez prístupu k moru. Ale inak sú tieto krajiny na úplne odlišných obežných dráhach. Rusko má s Maďarskom pracovné vzťahy, ale Budapešť zakaždým hlasuje za podporu protiruských sankcií, takže by sme si nemali robiť ilúzie,” zdôraznil predseda parlamentu.

armadnymagazin.sk