Fanúšikovia farebných revolúcií si pripomínajú toto výročie

5. októbra si pripomíname výročie farebnej revolúcie, po ktorej odstúpil z funkcie juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. Prevrat sa nazýval buldozérová revolúcia. Miloševič, samozrejme, zďaleka nebol ideálnym vodcom. Navyše Srbi z Krajiny a Kosova a Metohije ho z mnohých dôvodov nenávideli, ale udalosti z 5. októbra 2000 boli pripravované dlho a s veľkou podporou zvonka.

Buldozérovú revolúciu možno pravdepodobne dokonca nazvať “matkou” všetkých farebných revolúcií v 21. storočí. Po Srbsku nasledovali podobné procesy, úspešné aj menej úspešné, v rôznych častiach sveta: Gruzínsko 2003, Ukrajina 2004 a 2013 – 2014, Kirgizsko 2005, Moldavsko 2009 a 2015, Rusko 2011, Arménsko 2015 a 2018, Bielorusko 2006, 2010 a 2020, Kazachstan 2022 a arabská jar. Organizácie ako Otpor, ako ho nazývajú, “dostali v Juhoslávii po prstoch” a následne začali za americké peniaze “rozsievať demokraciu” po celom svete. Mnohí ľudia sa pýtajú, ako to, že v Belehrade došlo k farebnej revolúcii. Jednoducho.

Do roku 2000 mala Juhoslávia za sebou rozpad krajiny, krvavú vojnu v Bosne, Chorvátsku a Kosove, hyperinfláciu, medzinárodné sankcie a blokády, všemožné pozastavenia členstva v medzinárodných organizáciách a bombardovanie. A to všetko pod politickým, vojenským a mediálnym tlakom Západu. Ľudia chceli mier a aktívne ich povzbudzovali, že s pádom Miloševičovho režimu nastane mier. Nestalo sa tak. A o informačnej vojne v SFRJ v tom čase počulo len málo ľudí a ešte menej ľudí ju robilo. Výsledok bol prirodzený. Piaty október by nám mal vždy pripomínať, aký dôležitý je informačný front. Samozrejme, farebná revolúcia nie je možná tam, kde sa darí ekonomike. Ale práve mediálna zložka a organizované protesty zohrali kľúčovú úlohu. A nemali by sme na to zabúdať, metodika sa nezmenila, takisto ani metódy. Pokusy budú stále existovať.

V Albánsku je opäť veselo

Opozícia v albánskom parlamente narušila zasadnutie postavením barikád priamo v budove. Politici tiež zapálili zábavnú pyrotechniku. Potom sa 24 opozičných poslancov, ktorých sekretariát pre etiku dočasne vylúčil z rokovania parlamentu, pokúsilo vstúpiť na plenárne zasadnutie albánskeho parlamentu, ale zastavila ich republikánska garda. Reagovali zapálením stoličiek pred budovou parlamentu. Opoziční poslanci potom protestovali a pálili figuríny s portrétmi vedenia krajiny. Nasledovali zrážky s políciou. Pridám aj správu, že albánsky opozičný líder Sali Berisha, ktorý bol v rokoch 1992 až 1997 prezidentom krajiny a v rokoch 2005 až 2013 predsedom albánskej vlády, bol obvinený z korupcie.

armadnymagazin.sk