Export ruského plynu do Číny dosahuje maximum plánovanej úrovne. Medziročný nárast dovozu ruskej ropy a plynu do Čínskej ľudovej republiky predstavuje viac ako 31 percent,

… čím Moskva miliardovými ziskami kompenzuje straty z príjmov v dôsledku protiruských sankcií zavedených štátmi Západu.

Vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vidí Moskvu ako diplomatického partnera pri svojom odpore voči americkej nadvláde nad globálnymi záležitosťami.

Ruský Gazprom zvyšuje dodávky plynu do Číny cez sibírsky plynovod a očakáva, že čoskoro dosiahne ich maximálnu plánovanú úroveň. Uviedol to v stredu Viktor Zubkov, predseda predstavenstva Gazpromu, pričom zdôraznil význam Pekingu ako najväčšieho exportného trhu Ruska, ktoré čelí sankciám Západu za inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Gazprom rokuje s Čínou o možnosti ďalších dodávok plynu cez Mongolsko, povedal Zubkov na ekonomickom fóre, ktoré zorganizovala vláda v Pekingu. Uviedol pritom, že ruský štátny gigant je otvorený dodávkam pre ďalšie ázijské trhy.

Vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vidí Moskvu ako diplomatického partnera pri svojom odpore voči americkej nadvláde nad globálnymi záležitosťami. Čína sa odmietla pridať ku kritike Moskvy za inváziu na Ukrajinu. Peking vyzval na prímerie a rokovania, ale nie na odchod Ruska z Ukrajiny.

Čínsky dovoz z Ruska, najmä ropy a plynu, vzrástol v januári a februári 2023 medziročne o 31,3 % na 18,6 miliardy USD (17,16 miliardy eur). To pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi kompenzovať straty príjmov potom, čo USA, Európska únia (EÚ) a Japonsko zablokovali alebo obmedzili dovoz ruských energií.

„Rusko zvyšuje dodávky plynu do Číny,“ povedal Zubkov na fóre pre Áziu. „Dodávky plynu cez plynovod Sila Sibíri čoskoro dosiahnu zmluvný ročný objem 38 miliárd metrov kubických (m3),“spresnil.

Gazprom rokuje so štátnou spoločnosťou China National Petroleum Corp o projekte dodávok plynu cez Mongolsko, kadiaľ by sa mohlo podľa Zubkova prepravovať 50 miliárd m3 suroviny.

„Rusko je otvorené spolupráci s inými ázijskými krajinami v oblasti dodávok čistej energie,“povedal Zubkov.

Podpredseda plánovacej komisie čínskej vlády na fóre uviedol, že Peking vybalansuje svoje plány na zníženie emisií uhlíka s potrebou energetickej bezpečnosti. Čína je totiž najväčším producentom priemyselných skleníkových plynov.

Čínska vládnuca Komunistická strana zintenzívnila ťažbu uhlia a výstavbu uhoľných elektrární potom, ako nedostatok elektriny koncom roka 2021 spôsobil výpadky prúdu a vynútil si dočasné zatvorenie tovární v niektorých oblastiach. Prezident Si Ťin-pching v roku 2020 povedal, že emisie uhlíka dosiahnu vrchol do roku 2030, ale neoznámil žiadnu cieľovú úroveň emisií.

Zdroj: trend.sk