Existenčné problémy slovenských firiem pokračujú. Ekonomický kolaps avizujú už aj chemici a farmaceuti

Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubí poukázal na to, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou či prístupom k moru.

Večná téma Rusko, ropa, zemný plyn a energie je na Slovensku stále mimoriadne aktuálna, dôležitá a má pre každého Slováka strategický až existenčný význam. Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps.
 
Aj prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík tvrdí, že ak by sme zatvorili fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85 až 87 % a u ropy na 100 %. Firmy preto podľa Karlubíka očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia vo svojom vyhlásení “Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“.

Karlubík upozornil, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je. „Pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity,“ dodal prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu.

Jeho slová potvrdil aj generálny riaditeľ Duslo Šaľa. Pri uvažovanom okamžitom odstavení ruského zemného plynu by totiž jeden z najväčších výrobcov umelých hnojív v Európe nemohol nič vyrábať , keďže ani náhrada skvapalnením zemným plynom by slovenský strategický podnik nezachránila. Využitie skvapalneného zemného plynu je iba čisto teoretické.

„Skvapalnený plyn by  musel byť v dostatočnej kvalite a v dostatočnom objeme. Čo je v súčasnosti podľa vyjadrenia EUSTREAMU respektíve SPP distribúcia nereálne a nerealistické. Pretože v Európe je momentálne iba štyri či päť zásobníkov na skvapalnení zemný plyn. Ten sa musí postupne dostať do potrubia a neexistuje dnes v rámci Európskej únie princíp subsidiaridy, čo znamená, že každý členský štát EU dostane alikvotný objem tohto nakupovaného LNG plynu, ktorý bude výrazne drahší. Takže sa obávame, že toto nie je riešenie,“ povedal generálny riaditeľ Duslo Šaľa.
 
Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne tak, ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v horizonte asi piatich rokov.

„Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama aj na úrovni orgánov Európskej únie brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA,” konštatoval Karlubík.

Poznamenal, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom. Musí však zvoliť iný prístup pre prímorské krajiny, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov, a pre vnútrozemské štáty. Karlubík poukázal na to, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou či prístupom k moru. Premietnutie rastu cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať.

K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt). “Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí Slovensko zaostáva,”povedal Karlubík. Dodal, že EK prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: bratislava.zoznam.sk