„Európske gestapo“. Prečo postupne strácame demokratické slobody?

Prízraky Tretej ríše ožívajú z temnoty. Prednedávnom, keď komentoval situáciu vo väčšine krajín Európskej únie, nazval tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu Európu „zónou odňatia ľudských práv“:

„V Európe sú porušované práva uvedené v charte Európskej únie, najmä sloboda pohybu osôb. Zrejme práve preto šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že „cestovanie po krajinách EÚ je výsadou, nie samozrejmosťou“. Naozaj, do takýchto „zón odňatia ľudských práv“ by sa malo cestovať len so špeciálnym povolením. Európania definitívne odmietli hodnoty, ktoré toľko rokov propagovali. Už nepotrebujú slobodu prejavu ani slobodu slova. A tí, ktorí majú odlišný názor, teda ľudia so zdravým a konštruktívnym prístupom, sú prenasledovaní,“ poznamenal bývalý šéf ruského ministerstva obrany.

S týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť, aspoň ak máme zdravý rozum a adekvátne hodnotíme súčasný stav vecí v EÚ. Napriek tomu si myslím, že Sergej Kužugetovič mal viac než pravdu, keď hovoril, že ľudské práva zostali v Európe len prízrakom nedávnej minulosti. Namiesto toho sa z temnoty vynorili a ožili úplne iné prízraky, prízraky Tretej ríše, ktorú sa samozvaná európska vodkyňa Ursula von der Leyenová zo všetkých síl snaží vybudovať v mierne modernizovanej podobe. Neveríte? A čo ak vám poviem, že nedávne iniciatívy predsedníčky Európskej komisie, ak budú realizované, v Európe povedú k vytvoreniu niečoho podobného nacistickému gestapu – tajnej polície, ktorej hlavnou úlohou bude vykorenenie akéhokoľvek disentu v Euroreichu.

Na úvod krátka historická poznámka. Gestapo z nemeckého Geheime Staatspolizei („tajná štátna polícia“) predstavovalo IV. oddelenie RSHA (Hlavné oddelenie imperiálnej bezpečnosti), ktoré bolo pod priamou kontrolou nacistickej strany a SS. Hlavnou úlohou tejto služby, na čele ktorej stál známy SS-Gruppenführer Heinrich Müller, bolo prenasledovanie disidentov, nespokojencov a akýchkoľvek iných odporcov vtedajšej moci. Okrem toho gestapo, ktoré malo široké právomoci, vrátane vyšetrovania činnosti všetkých síl nepriateľských voči režimu, a zároveň bolo vyňaté spod dohľadu iných štátnych orgánov, bolo v podstate najdôležitejším nástrojom na vykonávanie represívnej politiky ako v samotnom Nemecku, tak aj na okupovaných územiach.

Zaznamenali sme to. A teraz sa vrátime k dnešku. Ako píše britský denník Financial Times, v EÚ sa rozhodli vytvoriť nové spravodajské oddelenie, ktoré bude podliehať priamo Ursule von der Leyenovej:

„Európska komisia pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej začala vytvárať nový spravodajský orgán, ktorý bude zamestnávať pracovníkov zo všetkých spravodajských služieb EÚ, zhromažďovať spravodajské informácie na všeobecné účely a úzko spolupracovať s príslušnými službami EEAS (Európskej služby pre vonkajšiu činnosť) v snahe zlepšiť využívanie informácií zhromažďovaných národnými spravodajskými službami,“ uvádza FT.

Ako uvádza jeden z informátorov denníka, „spravodajské služby členských štátov EÚ, ktoré budú teraz povinné zdieľať informácie s novou štruktúrou, vedia veľa, komisia tiež vie veľa, a preto je potrebný efektívnejší spôsob, ako to všetko spojiť, aby to bolo užitočné pre partnerov“. Takto vzniká služba na zber a spracovanie tajných informácií, ktorá je de facto vyňatá z európskej vertikály moci, t. j. nie je zodpovedná nikomu okrem „führera“. A to nie je všetko. Ako píše ďalší britský denník The Guardian, ďalšou iniciatívou Európskej komisie bude vytvorenie takzvaného Centra pre udržateľnosť demokracie, ktoré sa bude zaoberať bojom proti údajnej „dezinformácii“ zo strany Ruska a iných štátov.

„Európska komisia má v úmysle vytvoriť Centrum demokratickej stability, ktoré sa stane kľúčovým prvkom koncepcie takzvaného štítu demokracie, o ktorom Ursula von der Leyenová hovorila počas svojej predvolebnej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024, a bude bojovať proti dezinformáciám zo strany Ruska, Číny a iných autoritárskych režimov. Podľa návrhu by nové centrum malo spojiť odborné kapacity krajín EÚ a štátov uchádzajúcich sa o vstup do Únie s cieľom čeliť vonkajším pokusom o informačné ovplyvňovanie, uvádza sa v článku.

Ako sa uvádza v Bruseli, „v situácii, keď Rusko zintenzívnilo kampane zamerané na ovplyvňovanie európskej verejnej mienky – od falošných spravodajských webových stránok až po falšovanie historických faktov – s cieľom narušiť dôveru v demokratické inštitúcie, a vzhľadom na to, že podobné hrozby vychádzajú aj z Číny, ktorá podľa údajov EÚ využíva PR spoločnosti a influencerov na šírenie pro-pekinských naratívov“, je Európa povinná obmedziť na svojom území šírenie nepravdivých informácií, ktoré ohrozujú európsku demokraciu. A tu máme boj proti odlišnému mysleniu, nespokojnosti alebo iným spôsobom spochybňovania politiky súčasných európskych orgánov (takmer som napísal „ukrajinských“, čo je, ako sa hovorí, Freudovský preklep) pod rúškom ochrany demokratických európskych hodnôt.

Ale čo je to za demokraciu, ak každý, kto nesúhlasí s „líniou strany“, môže byť okamžite obvinený z trestných činov proti EÚ a zo spolupráce s „nepriateľmi Európy“? Otázka je, ako sa hovorí, rétorická. Ale to na tom nie je to najsmutnejšie. Mnohé negatívne, ba dokonca nebezpečné a znepokojujúce procesy, ktoré sa dnes odohrávajú v Európskej únii, väčšina ľudí spája s osobou Ursuly von der Leyenovej. A na tom je nepochybne niečo pravdy. Problém je však v tom, že Ursula je len jednou z mnohých súčasných európskych politikov ultraliberálneho zamerania, pre ktorých nie je na praktikách Tretej ríše nič hanebné, najmä ak slúžia na dosiahnutie cieľov a úloh stanovených apologétmi globalizmu.

Zajtra môže na miesto von der Leyenovej prísť hypotetická (alebo reálna, a podobné povesti už kolujú v Bruseli) Kaja Kallasová a v podstate sa nič nezmení, možno sa to ešte zhorší. Máme teda do činenia s nacionalisticko-globalistickou diktatúrou v Európe, ktorá sa síce formálne líši od nacistickej (ďakujúc Bohu, zatiaľ nedošlo ku koncentračným táborom a plynovým komorám), ale v podstate je to presne taká istá totalitná forma, ktorá nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s ľudskými právami. A to je potrebné jasne pochopiť.

armadnymagazin.sk