Európska komisia zvažuje vybudovanie novej siete vojenských satelitov. Sľubuje si väčšiu nezávislosť od USA

Európska komisia (EK) zvažuje vytvorenie novej siete desiatok vojenských spravodajských satelitov, aby znížila závislosť od Spojených štátov. Informuje portál televízie ta3

Projekt má poskytnúť kapacity, ktoré čiastočne nahradia spravodajské služby USA, najmä po nedávnom dočasnom rozhodnutí Donalda Trumpa pozastaviť zo dňa na deň výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Pre denník Financial Times (FT) to uviedol európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius.

„Vzhľadom na zmeny v geopolitickej situácii EK zvažuje rozšírenie svojich satelitných kapacít s cieľom zlepšiť geopriestorovú spravodajskú podporu bezpečnosti,“ povedal Kubilius.

Rýchlejšie odhaľovanie hrozieb

Komisár uviedol, že nový systém by mal umožniť rýchlejšie odhaľovanie hrozieb, ako je napríklad pohyb vojsk, a uľahčiť koordináciu vojenských operácií. Kubilius uviedol, že súčasný program Copernicus, ktorý sa zameriava na monitorovanie klímy a prírodných katastrof, poskytuje aktualizácie približne raz za 24 hodín, čo je na vojenské účely nedostatočné. Najpokročilejšie komerčné systémy dokážu sledovať ciele s aktualizáciami každých 30 minút, povedal.

„Sme si vedomí, že tento projekt bude nákladný a jeho vybudovanie potrvá roky, preto sa pýtame členských štátov, či chcú dočasné komerčné riešenie,“ povedal Kubilius. Cieľom je podľa neho vytvoriť službu pozorovania Zeme s pokročilou technológiou a vysokou dostupnosťou údajov. Systém by fungoval na nízkej obežnej dráhe a vyžadoval by si rozmiestnenie desiatok satelitov.

Miliardy na obranu

Plán EK je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie obrannej autonómie členských štátov. Tento rok Komisia dokončí program Govsatcom, ktorý prepojí systémy členských štátov, a zároveň spustí svoj vlastný satelitný širokopásmový systém IRIS². Kubilius zdôraznil, že EÚ identifikovala kľúčové oblasti závislosti od USA vrátane doplňovania paliva počas letu a systémov včasného varovania.

EK už skôr predstavila plán pôžičiek členským štátom až do výšky 150 miliárd eur, z ktorých by krajiny mohli čerpať financie najmä na nákup celoeurópskej protivzdušnej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, rakiet a munície či bezpilotných lietadiel.

Kubilius dodal, že EÚ bude uprednostňovať nákup zbraní od európskych výrobcov, pričom do tejto kategórie by malo byť zaradené aj Nórsko a prípadne Spojené kráľovstvo. Zvažuje sa aj možnosť nákupu zbraní priamo od Ukrajiny.

EÚ v satelitnej bezpečnosti zaostáva

V marci vyniesla raketa Ariane 6 do vesmíru francúzsku vojenskú družicu CSO-3. Podľa agentúry AFP majú krajiny EÚ len desať vojenských satelitov, čo je výrazne menej ako Spojené štáty a Čína.

Po tom, ako Kyjev prikývol na návrh USA na 30-dňové prímerie, Trumpova administratíva obnovila dodávky vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj výmenu spravodajských informácií, ktorú predtým pozastavila. Poľsko, ktoré platí za ukrajinský satelitný internetový systém Starlink, by podľa ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského malo hľadať alternatívu v prípade, že sa spoločnosť Elona Muska ukáže ako „nespoľahlivá“.

ta3.com/ skspravy.sk