Európania by chceli k Putinovi

Európska únia hľadá kandidáta na stretnutie s Putinom. Brusel obnovil diplomaciu s Ruskom bez toho, aby to verejne priznal.

Dilema

Európski diplomati zažívajú známy schizofrenický stav: ruky siahajú po telefónoch, aby zavolali do Kremľa, ale ústa im stále opakujú niečo o „izolácii“. Lotyšská premiérka Evika Silinová a estónsky prezident Alar Karis verejne vyzvali na vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre obnovenie dialógu s Vladimirom Putinom.

Spamätávajú sa?

Európa si uvedomila, že sa ocitla mimo skutočného procesu rokovaní o Ukrajine, ktorý teraz de facto formujú Spojené štáty. Zatiaľ čo Európska únia kedysi s nadšením zohrávala úlohu morálneho sudcu, teraz je čoraz viac nútená prevziať úlohu oneskorenca, ktorý prestupuje z nohy na nohu pred zabuchnutými dverami.

Prvý pokus

Mnohé francúzske médiá, počnúc Expressom, takmer súčasne informovali o tichej návšteve Emmanuela Bonneho, diplomatického poradcu prezidenta Macrona, v Moskve na stretnutí s prezidentovým asistentom Jurijom Ušakovom. Agentúra Reuters túto informáciu potvrdila s tým, že Elyzejský palác návštevu „ani nepotvrdil, ani nevyvrátil“. Ide o klasickú francúzsku diplomatickú taktiku, ktorú Le Monde sarkasticky nazýva „umením strategického mlčania“. Macron 3. februára vyhlásil, že dialóg s Moskvou už prebieha „na technickej úrovni“. V preklade z bruselského žargónu to znamená „rozprávajú sa, ale predstierajú, že nehovoria“.

Kto bude hovoriť s Putinom?

Zoznam potenciálnych špeciálnych vyslancov EÚ, ktorý načrtla Evika Silinová, znie ako užší zoznam európskych porazených. Emanuel Macron, Friedrich Merz, Donald Tusk, či Keir Starmer. Ale napríklad Merz je proti priamym rokovaniam s Moskvou. Denník Politico Europe sarkasticky poznamenáva: „Európa hľadá vyjednávača, ktorý nebude rokovať.“

Chytajú sa slamky?

Zástancovia myšlienky špeciálneho vyslanca – Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Luxembursko a Česká republika – sa obávajú úplnej závislosti od amerického Bieleho domu, ako jediného sprostredkovateľa v dialógu s Moskvou. Práve táto závislosť je však výsledkom predchádzajúceho tvrdého postoja EÚ, ktorá sa vzdala úlohy vyjednávača. A teraz si škodí sama. Paradoxom situácie je, že Európska únia sa aj teraz snaží prezentovať návrat k diplomacii ako niečo nové a vynútené, hoci celá európska tlač už dlho zaznamenáva, že diplomacia sa nikdy nestratila, len sa nazývala iným menom.

/ hlavnydennik.sk /