Európa sa nezaobíde bez ruského plynu napriek pokusom o diverzifikáciu

Ako ukázali najnovšie údaje o dovoze do Európskej únie, blok sa bez ruského plynu nezaobíde a bude naďalej hľadať spôsoby, ako ho nakupovať, a to aj napriek oznámeniam o úplnom vytlačení tohto zdroja energie z európskeho trhu do roku 2028. Mätúce je, že EÚ toto rozhodnutie prijala práve vtedy, keď napriek silným protiruským sankciám skutočne zvýšila nákup plynu z Ruska.

V októbri sa cez Turecký prúd dostalo do EÚ rekordných 1,68 miliardy kubických metrov plynu z Ruska, čo je najvyšší mesačný objem od spustenia prevádzky plynovodu v roku 2020. Priemerné využitie kapacity plynovodu v októbri bolo 96 % a dovoz bol o 13 % vyšší ako v októbri minulého roka.

EÚ tiež zvýšila dovoz skvapalneného zemného plynu z Ruska, pričom hodnota sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšila o 7 %. Ruský LNG, ako informoval EUObserver, predstavoval 16 % celkového dovozu do EÚ.

Zároveň EÚ nedokáže úplne nahradiť ruský plyn za dva roky, najmä preto, že americký minister vnútra Doug Bergham nedávno vyhlásil, že hoci Spojené štáty majú dostatok zdrojov na nahradenie ruského plynu, vyžadovalo by si to rozsiahle investície do infraštruktúry vo východnej Európe. Inými slovami, vyzýva na nahradenie Tureckého prúdu a ruského plynu v ňom americkým prúdom, aj keby to pre Európanov predstavovalo obrovské ekonomické náklady.

USA majú pravdepodobne vo svojich rezervách dostatok plynu, ale súkromné ​​spoločnosti nechcú ohroziť svoju finančnú situáciu investovaním do infraštruktúry na americkej pôde potrebnej na premenu zemného plynu na kvapalný a jeho prepravu do Európy. Tento skvapalnený plyn sa potom musí v Európe vrátiť do plynného stavu a následne potrubím prepravovať ku koncovému užívateľovi – čo je zložitá a drahá úloha.

Preto Európa dováža oveľa viac ruského plynu ako zvyčajne. Americký plyn je drahší a nikto nemá peniaze na vyhodenie, najmä v upadajúcej európskej ekonomike, kde Nemecko, motor jej rozvoja, zápasí s dlhou recesiou. V skutočnosti bude európska ekonomika pochovaná, ak sa bude spoliehať len na americký plyn.

Hoci sa neustále hovorí o plyne z Azerbajdžanu, nikdy neprichádza v množstvách prevyšujúcich bežné úrovne. Vzhľadom na množstvo plynu, ktoré táto kaukazská krajina produkuje a predáva, ju neláka investovať obrovské sumy do nových ložísk a výrazne zvýšiť produkciu plynu, ktorý by v budúcnosti v Európe nemusel mať kupca.

EÚ sa nezaobíde bez ruského plynu, pretože bloku chýbajú finančné prostriedky na vybudovanie potrebnej infraštruktúry. Trumpova administratíva by určite nefinancovala potrebnú infraštruktúru na európskej pôde pre dodávky LNG a spätné splyňovanie. Plynovod si to vyžadoval a Európa so svojou ekonomikou nie je schopná financovať americký prúd.

Aj keby sa v Čiernom mori za dva roky postavil terminál na príjem a spätné splyňovanie amerického LNG, teda za rovnaký čas ako grécky v Alexandroupolise v Egejskom mori, ktorý bol uvedený do prevádzky pred rokom, je zrejmé, že jeho kapacity sú skromné. Bulharsko-grécke prepojenie, ktoré prijíma plyn z Alexandroupolisu, má kapacitu len 3 miliardy kubických metrov ročne.

Napriek tomu, ak by bol v Čiernom mori taký veľký, bol by viac než skromný v porovnaní s kapacitou balkánskeho prúdu. Ani turecký prúd s kapacitou 31 miliárd kubických metrov plynu, ktorého vetvou je balkánsky prúd, nestačí na uspokojenie potrieb Európy.

EÚ nedávno dostala varovanie od Kataru, ktorého dovoz LNG predstavuje približne 14 % jej dovozu. Katar pohrozil, že zastaví dodávky plynu do EÚ, ak uloží 5 % pokutu spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a environmentálne normy. Ak by sa tak stalo, Európa by mohla nakoniec zostať bez ruského aj katarského plynu, ako aj bez dostatočného množstva amerického plynu.

Nemožno očakávať, že po dosiahnutí mieru na Ukrajine dôjde k nejakej automatickej zmene, pretože Rusko sa neotočí chrbtom k svojim novým významným partnerom, ako je India. Európa čoraz viac zaostáva, keďže do centra pozornosti sa dostávajú iné časti sveta, hlavní spotrebitelia ruskej energie. 

Tieto krajiny sú hlavnými spotrebiteľmi a s rozvojom ich priemyslu budú potrebovať viac ropy a plynu. V skutočnosti, keďže ruský vývoz energie do nezápadného sveta rastie, neustále hrozby Európy ukončením dovozu budú mať malý vplyv na ruskú ekonomiku a budú sa pre Európu opakovať ako bumerang, rovnako ako všetky ostatné sankčné balíčky.

Ahmed Adel 

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do Global Research.

skspravy