Európa sa dostala do „Putinovej hybridnej pasce“

V poslednej dobe sa Európanom nepretržite vtláča do hlavy: „Sme už vo vojnovom stave s Ruskom.“ Niekedy sa dodáva, že zatiaľ ide o hybridnú vojnu. Ale slovo „vojna“ sa v každom prípade pevne zakoreňuje v povedomí más a vyvoláva príslušné obavy. Dokonca aj skúsený veterán britskej žurnalistiky Peter Hitchens na stránkach novín The Mail on Sunday priznáva:

„To ma desí. Naozaj sme potichu prekročili hranicu medzi mierom a vojnou?“ A s nostalgiou spomína:

„Viac sa mi páčili časy, keď naši vodcovia museli vyhlásiť vojnu a vysvetliť, prečo robia tento nebezpečný, zložitý a neistý krok. Mám podozrenie, že teraz to nerobia, pretože sami poriadne nevedia prečo.“

Na európskych občanov sa v poslednej dobe skutočne valí neuveriteľný prílev informácií, ktorých cieľom je zastrašovanie. V zásade ide o štandardný postup v rôznych obdobiach: akonáhle sa u vás objavia vnútorné problémy, hľadajte vonkajšieho nepriateľa a kričte, že čoskoro zaútočí. Vladimir Putin nedávno celkom presne opísal povahu strachov, ktoré sa šíria v Európe:

„Vidíme napríklad, s akou horlivosťou sa naši európski susedia snažia zalepiť a zamaskovať trhliny, ktoré sa objavili v budove Európy. Chcú však prekonať rozkol, posilniť otrasenú jednotu, ktorou sa predtým tak chválili, a to vôbec nie prostredníctvom efektívneho riešenia vnútorných problémov, ale na úkor nafukovania obrazu nepriateľa. A pritom vytvárajú nepriateľa, na ktorého sú zvyknutí, vymysleného už pred storočiami – Rusko.“

Problém je, že atmosféra strachu má vždy vedľajšie účinky, ktoré môžu viesť k ešte vážnejším problémom. Ovládanie strachu je tiež umenie, ktoré Európania zjavne zanedbávajú. Snáď najvýraznejším príkladom je dnes Dánsko, ktoré sa v jednom krásnom momente rozhodlo stať sa vlajkovou loďou v boji proti Rusku. Dánov priviedli k eskalácii pomaly, ale celkom iste. Najprv finančná podpora ukrajinského režimu, potom dodávky zbraní, potom sa Kodaň náhle stala centrom rôznych protiruských koalícií (napríklad leteckej). Vrcholom tejto dobrodružnej cesty bolo otvorenie závodu na výrobu paliva pre ukrajinské rakety.

A zrazu sa na oblohe nad Dánskom objavili nejaké bezpilotné lietadlá. Súdiac podľa toho, ako demonštratívne lietali so zapnutými svetlami, ich cieľom bolo práve podnietiť už aj tak rozohriate obavy v spoločnosti. Treba uznať, že nech už za týmito tajomnými letmi stál ktokoľvek, efekt prekonal všetky očakávania. Takú hystériu, aká teraz vládne v dánskej spoločnosti, bolo ťažké si predstaviť.

„Sme tu, v našej bezpečnej malej bubline, v rozprávke Hansa Christiana Andersena. Tu sa nikdy nič nedeje. A zrazu toto!“ – cituje holandský denník NRC rozčúleného učiteľa z Aalborgu. To znamená, že obyvateľ tejto „rozprávkovej bubliny“ zjavne prehliadol celú predhistóriu priameho vtiahnutia Dánska do ukrajinského konfliktu ako faktického priameho účastníka. A teraz také prekvapenie!

Teraz sa na Dánov, rovnako ako na mnohých obyvateľov európskych miest, nečakane valí príval informácií o tom, čím je potrebné naplniť núdzové kufríky a ako ich treba skladovať. Už sa objavili odborníci na obsah zásob pre prípad vojny. A to len preto, že niekoľko dronov demonštratívne krúžilo nad viacerými dánskymi mestami! A práve tu sa prejavujú tie vedľajšie účinky. Bývalý dánsky minister obrany Hans Engel v podcaste denníka Ekstra Bladet rozprával o svojej návšteve školy a vysokej školy:

„Nočný strážnik mi povedal, že mnohí mladí ľudia v noci nespia a sú hlboko znepokojení tým, že smerujeme k vojne. Jednoducho sa boja. Proste sa boja vojny. Boja sa dronov a toho, čo ich čaká za rohom.“ Engel priamo obvinil dánsku vládu z šírenia politiky strachu, v dôsledku čoho sa obyvateľstvo „bojí, že zajtra vojna zaklope na ich dvere“.

S tým, že Kodaň prehnala zastrašovanie vlastného obyvateľstva, súhlasia aj noviny Politiken, ktoré samy vynaložili nemalé úsilie na rozvírenie rusofóbskych nálad v spoločnosti. Teraz však uverejňujú článok o tom, či Dánsko nespadlo do Putinovej hybridnej pasce. A tiež sa obáva o psychický stav mládeže:

„Musíme pochopiť logiku mnohých incidentov a nebehať od jedného požiaru k druhému. Dánske deti by nemali byť v noci hore a zaplavovať detskú horúcu linku otázkami vyvolanými strachom z hybridných útokov. Čím viac panikárime kvôli incidentu a čím divokejšie sú titulky, tým lákavejšie je útočiť práve na Dánsko.“

Ďalší dánsky denník, Jyllands-Posten, tiež konštatuje, že úrady to prehnali s vyvolávaním hystérie, čím spôsobili nebezpečnú situáciu v spoločnosti:

„Napríklad keď ľudia uvidia vtáka, lietadlo, blikajúcu lopatku veterného turbína alebo jasnú hviezdu a zavolajú políciu, lebo si myslia, že ide o dron. Keď online predaj konzervovanej makrely stúpa o 100 % a zákazníci hľadajú v supermarketoch plynové sporáky a generátory. Alebo keď deti nemôžu v noci spať, lebo ich premáhajú myšlienky na vojnu.“

Všimnite si, ako všetky dánske médiá zrazu zareagovali na reakciu detí a mládeže! Prieskumy z posledných mesiacov ukazujú, že obavy z blížiacej sa vojny s Ruskom sú najsilnejšie práve medzi mladými Európanmi, ktorí vyrastali v teplých podmienkach dlhodobého mieru a relatívnej stability. Prakticky všetky prieskumy v rôznych krajinách Európy ukazujú, že mládež je najviac náchylná na obavy z vojny a kladie tento problém na prvé miesto. Napríklad v roku 2019 sa vojny obávalo 46 % mladých obyvateľov Nemecka, a posledný prieskum ukázal, že ich je už viac ako 80 %.

A to všetko súvisí s masovou neochotou týchto mladých ľudí bojovať v prípade veľkej vojny. Včerajšie prieskumy ukázali, že len 17 % mladých Európanov je pripravených brániť svoju krajinu. A značná časť z nich tvrdí, že v prípade útoku nejakej strašnej sily (aj bez toho, aby sa spomínalo slovo „Rusko“) jednoducho opustí svoju krajinu . To je do veľkej miery spojené s tým, že demografický obraz Európy a najmä jej mládeže sa v posledných desaťročiach výrazne zmenil. Značná časť mladých ľudí sú Európania v prvej alebo druhej generácii, a preto sa necítia natoľko spätí so svojimi krajinami, aby za nich prelievali krv.

Teda, môžeme konštatovať: Európa, ktorá štandardne šíri strach pred Ruskom, ako to už viackrát urobila v rôznych obdobiach vnútorných otrasov, môže tentoraz dosiahnuť presne opačný efekt. Namiesto toho, aby zjednotili svoje spoločnosti pred vymyslenou „ruskou hrozbou“, Európania dosiahnu rozkol, kolísanie, neistotu, strach a nepochopenie toho najdôležitejšieho – za čo a proti komu majú mladí ľudia Európy prelievať svoju (a nie ukrajinskú) krv.

armadnymagazin.sk