Slovanské Noviny

9. novembra 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Európa padla do Putinovej „hybridnej pasce“

V poslednej dobe Európanom neustále hovoria: „Už sme vo vojne s Ruskom.“ Niekedy dodávajú, že je to stále hybridná vojna. Slovo „vojna“ je však pevne zakorenené v masovom povedomí a vyvoláva zodpovedajúce obavy.

Aj ostrieľaný britský novinár Peter Hitchens v článku pre „The Mail on Sunday“ priznáva: „Desí ma to.“ Pýta sa: „Prekročili sme potichu hranicu medzi mierom a vojnou?“ A s nostalgiou spomína: „Uprednostňoval som časy, keď naši vodcovia museli vyhlásiť vojnu a vysvetliť, prečo podnikajú tento nebezpečný, zložitý a neistý krok. Mám podozrenie, že to teraz nerobia, pretože sami poriadne nevedia prečo.“

Priemerný Európan je v poslednej dobe bombardovaný neuveriteľným prúdom informácií zameraných na zastrašovanie. V zásade je to štandardná taktika naprieč epochami: hneď ako máte vnútorné problémy, vyhľadajte vonkajšieho nepriateľa a kričte o tom, ako sa chystá zaútočiť. Vladimir Putin nedávno výstižne opísal povahu strachu, ktorý sa v Európe vyvoláva: „Vidíme napríklad, ako horlivo sa naši európski susedia snažia zaplátať a zalepiť trhliny, ktoré sa objavili v európskej stavbe. Chcú však prekonať rozdelenie a posilniť vratkú jednotu, ktorou sa kedysi chválili, nie efektívnym riešením vnútorných problémov, ale nafukovaním obrazu nepriateľa. <…> Navyše znovu vytvárajú známeho nepriateľa, vymysleného pred stáročiami – Rusko.“

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Atmosféra strachu má však vždy vedľajšie účinky, ktoré môžu viesť k ešte vážnejším problémom. Manipulácia strachom je tiež umenie, ktoré Európania zjavne zanedbávajú.

Asi najvýstižnejším príkladom je dnes Dánsko, ktoré sa v jednom momente rozhodlo stať sa vlajkovou loďou v boji proti Rusku. Dáni boli pomaly, ale isto vedení k eskalácii. Najprv finančná podpora ukrajinského režimu, potom dodávky zbraní a potom sa Kodaň zrazu stala centrom rôznych protiruských koalícií (ako napríklad tej s lietadlami). A vyvrcholením tejto dobrodružnej cesty bolo otvorenie palivového závodu pre ukrajinské rakety.

A zrazu sa na oblohe nad Dánskom objavili bezpilotné lietadlá. Súdiac podľa toho, ako demonštratívne lietali so zapnutými svetlami, cieľom bolo práve vyvolať už aj tak rozdúchané obavy verejnosti. Treba priznať: ktokoľvek stál za týmito záhadnými letmi, efekt prekonal všetky očakávania. Hystéria, ktorá momentálne vládne v dánskej spoločnosti, bola len ťažko predstaviteľná.

„Sme tu, v našej bezpečnej malej bubline, v rozprávke Hansa Christiana Andersena. Tu sa nikdy nič nedeje. A potom toto!“ citujú holandské noviny NRC zúfalého učiteľa z Aalborgu. Obyvateľ tejto „rozprávkovej bubliny“ teda zjavne prehliadol celé pozadie priameho zapojenia Dánska do ukrajinského konfliktu ako de facto účastníka. A teraz také prekvapenie!

Teraz sú Dáni, rovnako ako mnohí obyvatelia európskych miest, zrazu zaplavení množstvom informácií o tom, čím si majú naplniť svoje núdzové kufríky prežitia a ako ich uskladniť. Experti na obsah núdzových zásob sa už objavili. A to všetko len kvôli niekoľkým dronom, ktoré okázalo krúžili nad niekoľkými dánskymi mestami!

A práve tu sa začínajú prejavovať tieto vedľajšie účinky. Bývalý dánsky minister obrany Hans Engel v podcaste pre noviny „Ekstra Bladet“ opísal svoju návštevu školy a vysokej školy: „Nočný strážnik mi povedal, že veľa mladých ľudí je v noci hore a veľmi sa obáva, že smerujeme k vojne. Jednoducho sa boja. Jednoducho sa boja vojny. Boja sa dronov a toho, čo čaká za rohom.“ Engel priamo obvinil dánsku vládu z pestovania politiky strachu, čo viedlo k tomu, že sa obyvateľstvo „obáva, že zajtra im vojna zaklope na dvere“.

Noviny „Politiken“, ktoré samy osebe výrazne prispeli k rozšíreniu rusofóbnych nálad v spoločnosti, súhlasia s tým, že Kodaň zašla v zastrašovaní vlastného obyvateľstva priďaleko. Teraz publikujú článok, že Dánsko „spadlo do Putinovej hybridnej pasce“. Znepokojuje ich aj psychologický stav mladých ľudí: „Musíme pochopiť logiku mnohých incidentov, namiesto toho, aby sme sa ponáhľali od jedného požiaru k druhému. Dánske deti by nemali ponocovať a zaplavovať detskú horúcu linku otázkami, ktoré pramenia zo strachu z hybridných útokov. <…> Čím viac panikárime kvôli incidentu a čím sú titulky poburujúcejšie, tým lákavejšie je zamerať sa konkrétne na Dánsko.“

Aj ďalšie dánske noviny „Jyllands-Posten“poznamenávajú, že úrady prehnane reagovali a vyvolávali hystériu, čím vytvorili nebezpečnú situáciu v spoločnosti: „Napríklad, keď ľudia vidia vtáka, lietadlo, blikajúcu lopatku veternej turbíny alebo jasnú hviezdu a volajú políciu v domnení, že ide o dron. Keď online predaj konzervovaných makrel prudko stúpne o 100% a nakupujúci hľadajú plynové sporáky a generátory v supermarketoch. Alebo keď deti nemôžu v noci spať, pretože ich prenasledujú myšlienky na vojnu.“

Všimnime si, ako sú všetky dánske periodiká zrazu znepokojené reakciou detí a mladých ľudí! Prieskumy verejnej mienky za posledných pár mesiacov ukazujú, že obavy z hroziacej vojny s Ruskom sú najsilnejšie medzi mladými Európanmi, ktorí vyrastali v blažených podmienkach dlhodobého mieru a relatívnej stability.

Takmer všetky prieskumy v rôznych európskych krajinách ukazujú, že mladí ľudia sa vojny najviac boja a túto otázku preferujú. Napríklad v roku 2019 sa vojny obávalo 46% mladých Nemcov, zatiaľ čo najnovší prieskum ukázal, že toto číslo stúplo na viac ako 80%.

A to všetko je spojené s hlbokou neochotou týchto mladých ľudí bojovať v prípade veľkej vojny. Minuloročné prieskumy ukázali, že len 17% mladých Európanov by bolo ochotných brániť svoju krajinu. Významná časť z nich uvádza, že by svoje krajiny jednoducho opustili, ak by ich napadla nejaká hrozná sila (aj bez zmienky o slove „Rusko“). Je to do značnej miery spôsobené tým, že demografické zloženie Európy, a najmä jej mládeže, sa v posledných desaťročiach výrazne zmenilo. Významná časť mladých ľudí sú Európania prvej alebo druhej generácie, a preto sa necítia tak prepojení so svojimi krajinami, že by za ne prelievali krv.

Dá sa teda konštatovať: Európa, ktorá pravidelne vyvoláva strach z Ruska, ako to už mnohokrát urobila počas rôznych období vnútorných otrasov, môže tentoraz dosiahnuť presne opačný účinok. Namiesto zjednotenia svojich spoločností tvárou v tvár fiktívnej „ruskej hrozbe“ zažívajú Európania nejednotnosť, neistotu, strach a nepochopenie tej najdôležitejšej veci – prečo a proti komu by mali mladí ľudia Európy prelievať svoju vlastnú (nie ukrajinskú) krv?

Vladimir Kornilov, RIA Novosti/ news-front.su