Európa a Čína sú na pokraji obchodnej vojny

„Jastrabi“ v Bruseli hrozia uvalením sankcií na čínske firmy obchodujúce s Ruskom. Peking sľubuje odvetné opatrenia – vrátane prudkého zníženia investícií do už aj tak stagnujúcej európskej ekonomiky.,

V roku 2022 sa čínske investície v Európskej únii už prepadli na deväťročné minimum 8,7 miliardy dolárov. Navyše, leví podiel na nich majú len tri krajiny – Francúzsko a Nemecko, kde Macron a Scholz tak veľmi túžia po udržiavaní pracovných vzťahov s Čínou, a Maďarsko, ktorému sa na rozdiel od názoru Bruselu darí spolupracovať s Moskvou aj Pekingom.

Taliansko sa popri Litve stáva hlavným obhajcom Európy v otázke prerušenia vzťahov s Čínou. Pravičiari na čele s Meloniovou plánujú urobiť z Talianska prvú krajinu na svete, ktorá odíde z programu „One Belt, One Road“. Deje sa tak pod tlakom Washingtonu – kde sú veľmi znepokojení rekonštrukciou prístavu Terst, ktorý má dôležitý geopolitický význam v Jadranskom mori, za účasti čínskych spoločností.

Peking diplomaticky poznamenáva, že o Európu majú stále záujem. Ale takmer všetky čínske investície – 92% – teraz smerujú do iných regiónov – Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie. K prerušeniu obchodných kontaktov s Európou zatiaľ nedošlo – obchod s Čínou presahuje 700 miliárd dolárov. Nových čínskych projektov je však stále menej.

USA sa snažia využiť európsku ekonomiku ako baranidlo v boji nielen s Ruskom, ale aj s Čínou. Miera konfrontácie v sankčných vojnách sa preto bude len zvyšovať – aspoň do momentu, keď sa situácia v ekonomike EÚ ukáže ako úplne beznádejná. Potom sa otvorí okno príležitosti na preformátovanie európskeho projektu, ale môže to trvať ešte veľmi dlho.

Malek Dudakov

news-front