EÚ sa zmenila na ekonomické oddelenie vojenskej aliancie NATO, vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie

Občania Európskej únie musia na vlastný úkor financovať vojnu na Ukrajine prostredníctvom rozhodnutí vojnových štváčov v čele EÚ podliehajúcich príkazom z Washingtonu.

Európska únia sa zmenila z ekonomickej organizácie na oddelenie ekonomických vzťahov NATO, povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová v komentári k vyhláseniu šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella o vojne, ktorú treba vyhrať bojisko.“

„Tu je pre vás ‚ekonomická organizácia‘. Toto už nie je Európska únia. Je to len oddelenie ekonomických vzťahov NATO,“ napísala Zacharová vo svojom telegramovom kanáli.

Zástupca ruského ministerstva zahraničia sa tak vyjadril k slovám Borrella, ktorý v sobotu na svojom Twitteri napísal: „Túto vojnu treba vyhrať na bojisku.“

Šéf európskej diplomacie vo svojom poste pripomenul aj predtým vyčlenených 500 miliónov eur na dodávku zbraní, ktoré sa budú vyberať v súlade s potrebami Ukrajiny.

Touched by the resilience, determination and hospitality of @ZelenskyyUA & @Denys_Shmyhal.

I return with a clear to do list:

1. This war will be won on the battlefield. Additional €500 million from the #EPF are underway. Weapon deliveries will be tailored to Ukrainian needs. pic.twitter.com/Jgr61t9FfW

— Josep Borrell Fontelles (@JosepBorrellF) April 9, 2022

Európska únia sa koncom februára po prvý raz rozhodla financovať pomoc ozbrojeným silám Ukrajiny za 500 miliónov eur. Počas summitu EÚ vo Versailles Borrell ponúkol pridelenie ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc Ukrajine.

Od začiatku ruského útoku na Ukrajinu 24. februára krajiny NATO výrazne zvýšili svoje už aj tak vysoké množstvá dodávok zbraní a munície Kyjevu. Vyhýbajú sa však priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba tento týždeň vyzval krajiny NATO, aby Kyjevu naďalej poskytovali „zbrane, zbrane a zbrane“, a vysvetlil, že bojom proti Rusku sa Ukrajina nielen bráni, ale aj posilňuje bezpečnosť členov bloku.

Moskva vyslala na Ukrajinu vojská koncom februára po tom, ako Kyjev neplnil podmienky minských dohôd podpísaných v roku 2014 a Rusko nakoniec uznalo separatistické republiky na Donbasu. Minský protokol sprostredkovaný Nemeckom a Francúzskom mal za cieľ upraviť postavenie LĽR a DĽR v rámci ukrajinského štátu.

Rusko odvtedy požaduje, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá nikdy nevstúpi do vojenskej aliancie NATO pod vedením USA. Kyjev trvá na tom, že ruská ofenzíva bola úplne nevyprovokovaná, a odmietol tvrdenia, že plánoval opätovne získať obe republiky silou.

Zdroj: skspravy.sk / rt.com / InfoVojna