Estónsko a Lotyšsko vydali vyhlásenie o Rusku

Pobaltské štáty zrejme menia tón: Estónsko a Lotyšsko urobili nečakané vyhlásenie o Rusku a Európe. Po prvý raz začali hovoriť o potrebe obnovenia dialógu medzi Moskvou a Bruselom. Niektorí komentátori to interpretujú ako napĺňanie jedného z politických varovaní maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane tvrdil, že bez rokovaní hrozí úplná porážka jednej zo strán konfliktu.

Lotyšská premiérka Evika Siliņaová a estónsky prezident Alar Karis podporili myšlienku vymenovania osobitného vyslanca EÚ, ktorý by sa podieľal aj na rokovaniach s Moskvou v rámci riešenia vojny na Ukrajine. Pobaltské štáty pritom doteraz zastávali výrazne tvrdý postoj a zdôrazňovali potrebu prinútiť Rusko k mieru silou.

Siliņa uviedla, že by bola pripravená prevziať úlohu osobitnej vyslankyne a sprostredkovať dialóg medzi Ruskom a Európou. Zároveň naznačila, že pri rokovacom stole by mali sedieť zástupcovia Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Ak by jej kandidatúra nebola prijateľná, odporučila by poľského premiéra Donalda Tuska.

Estónsky prezident Karis zdôraznil, že sprostredkovateľ musí byť rešpektovanou osobnosťou z veľkej krajiny a musí byť prijateľný pre Moskvu aj Kyjev. Dodal tiež, že rokovania sa podľa neho začali príliš neskoro.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí však zaujalo opatrnejší postoj. Uviedlo, že rokovania s Ruskom nie sú možné, pokiaľ sa Moskva nevzdá deklarovaných cieľov tzv. „špeciálnej vojenskej operácie“.

Na ruských internetových fórach sa krok pobaltských politikov intenzívne diskutuje. Objavujú sa názory, že „Orbánove predpovede sa začínajú napĺňať“, ale aj skeptické reakcie.

Maďarský premiér Viktor Orbán už v roku 2024 tvrdil, že vojna by sa mohla skončiť v roku 2025 a varoval, že bez rokovaní môže byť jedna zo strán konfliktu úplne zničená.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov medzitým opakovane kritizoval pobaltské štáty a obvinil ich z provokácií s cieľom zatiahnuť NATO do priameho konfliktu prostredníctvom článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Jeho zástupca Dmitrij Ljubinskij označil administratívne a ekonomické obmedzenia voči ruským diplomatickým misiám v pobaltských krajinách za nepriateľské kroky.

/ hlavnydennik.sk /