Eduard Chmelár: Európska komisia vydiera Slovensko a Maďarsko spôsobom, ktorý sme od čias Brežnevovej nadvlády nepoznali

Ukrajina zastavením prepravy ropy od ruského dodávateľa Lukoil ohrozila energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska, pričom Kyjev sa netají tým, že to robí z politických dôvodov kvôli politike slovenského premiéra Roberta Fica a maďarského ministerského predsedu Viktora Orbána.

Situáciu vo svojom článku komentoval politický analytik, publicista, historik a poradca predsedu vlády SR Eduard Chmelár.

Spôsob, akým Európska komisia vydiera Slovensko a Maďarsko, mi začína pripomínať Brežnevovu politiku voči Dubčekovej Pražskej jari. Súhlasím s vyjadrením maďarského ministra zahraničných vecí Pétra Szijjárta, že vyhlásenie Európskej komisie o tom, že nevidí nijaký problém v súvislosti s ukrajinským zákazom tranzitu ropy na územie dvoch členských krajín EÚ, považuje za škandál. My naozaj plným právom očakávame, že Európska komisia bude konať v prospech záujmov svojich členských krajín, nie v prospech záujmu Ukrajiny. List podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa (bývalého lotyšského premiéra) šéfom diplomacií Slovenska a Maďarska však znova dokazuje, že Ukrajina si proti členským štátom EÚ môže dovoliť prakticky čokoľvek.

Namiesto konania nám Európska komisia odkázala, že nechápe, prečo sme doteraz neznížili svoju závislosť od ruskej ropy. A úplnou náhodou všakáno v tom istom čase zaslal chorvátsky premiér predsedníčke Európskej komisie list, v ktorom jej ponúkol zásobovanie prostredníctvom ropovodu Adria. Toto hranie sa na nechápavých a sprostých je až urážlivé. Tak Valdis Dombrovskis ako aj Ursula von der Leyenová veľmi dobre vedia, že ropa dodávaná južnou trasou by bola niekoľkonásobne drahšia. Nielen pre samotnú cenu suroviny, ale aj pre vysoké prepravné poplatky, ktoré sú 5-krát vyššie než náklady prepravy ropy do susedného Rakúska, mnohonásobne vyššie ako je priemer na európskom trhu. A ako poznamenal šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, zatiaľ nie je jasný ani objem ropy, ktoré by bolo Chorvátsko schopné dodať. Ale toto všetko Ursula von der Leyenová veľmi dobre vie a keby náhodou nie, Péter Szijjártó jej to opätovne pripomenul. Takže s kým sa to tu hrá Brusel na slepú babu?

Dva listy, ktoré poslal podpredseda Európskej komisie Slovensku a Maďarsku a zároveň chorvátsky premiér Európskej komisii, sú len ďalším dôkazom, že ide o sprisahanie koordinované z Bruselu. Oni veľmi dobre vedia, že Chorvátsko pre nás nie je spoľahlivou tranzitnou krajinou. A to, že nás chce Brusel vydať na milosť a nemilosť takémuto neserióznemu partnerovi a sám je ľahostajný voči hrozbe nedostatku ropy a drahších pohonných hmôt pre národné hospodárstvo a obyvateľstvo dvoch členských krajín EÚ, je tak brutálny útok na našu suverenitu a naše záujmy, že slovenská vláda by sa mala ihneď zobudiť z uhorkovej sezóny, nečakať a prijať tvrdé protiopatrenia. Ak Európska komisia dovolí, aby sa kandidátska krajina, ktorá porušuje asociačnú zmluvu, zahrávala s jej dvoma členskými krajinami a ohrozovala jej energetickú bezpečnosť, spochybňuje tým samotné základy a zmysel Európskej únie. V takom prípade by sme mali my rovnako bezohľadne odpovedať, nech Kyjev zabudne na členstvo v EÚ, kým sa bude správať ako nepriateľ. Nemôžeme si však pri tejto príležitosti odpustiť zopakovať otázku, tentoraz dôraznejšie: Kde, dočerta je, a čo robí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič?!?

Dnes nám však vyvstala ešte jedna, rovnako závažná otázka. Podpredseda Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko Martin Hojsík sa dnes arogantne vyjadril, že slovenská vláda preháňa a že by mala ponuku Európskej komisie prijať… Viete, nikdy som nerozumel významu, s ktorým opozícia používa pojmy „kolaborant“ a „vlastizradca“ pre ľudí, ktorí sa usilujú o mier a sledujú národno-štátne záujmy Slovenska (napríklad aj v oblasti energetiky). Znelo to, akoby šimečkovci, naďovci a gröhlingovci buď nevedeli, kde majú svoju vlasť alebo za ňu považovali Spojené štáty alebo Ukrajinu, keďže sledujú prioritne ich záujmy (napokon, to, že si Rastislav Káčer ešte ako veľvyslanec v Maďarsku chodil po pokyny nie do Bratislavy, ale do Washingtonu, zodpovedá tejto definícii). Rovnako slovo „kolaborant“ predsa znamená osobu spolupracujúcu iným štátom proti záujmom vlastnej krajiny – a tomu zodpovedajú aktivity opozície, ktorá počúva pokyny z Bruselu a Washingtonu ako písmo sväté.

Ale práve tomu, čo dnes robí Progresívne Slovensko, zodpovedá význam kolaborácie a vlastizrady. Lebo ak ste čakali, že v otázkach životných záujmov Slovenskej republiky sa politická reprezentácia zjednotí, museli ste ostať len v zhnusenom šoku zo správania zapredaných progresívcov, ktorí navrhujú, aby sme sa podvolili diktátu, nátlaku a nevýhodným podmienkam tak odpudzujúcim spôsobom, že aj Vasiľ Biľak by im tú servilnosť závidel. Chcem však veriť, že aj na strane opozície je veľa čestných ľudí, ktorým záleží na ich vlasti a životnej úrovni jej obyvateľov. Slovensko sa musí zomknúť. Toto nie je o našej vláde. Toto je o neokoloniálnej politike Bruselu, ktorej sa musíme vzoprieť ako jeden muž, pretože budeme čeliť tlakom, aké sme od čias sovietskej nadvlády nepoznali.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna