Dramatické zvýšenie vojenských výdavkov NATO povedie podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova k rozpadu Severoatlantickej aliancie…

Členské krajiny NATO sa minulý týždeň na summite v Haagu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne. 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa domnieva, že rozhodnutie členských štátov NATO radikálne zvýšiť výdavky na obranu by mohlo v konečnom dôsledku viesť k rozpadu samotnej Aliancie. Povedal to v pondelok po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, informovala agentúra TASS.

Členské krajiny NATO sa minulý týždeň na summite v Haagu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne. Z tejto sumy by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Aliancia zároveň označila Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdila podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“. Súčasne označili Rusko za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť.

NATO by sa podľa Lavrova malo riadiť „zdravým rozumom“. Poukázal na nedávne vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého plánuje Moskva výdavky na obranu dlhodobo znižovať. Putin priznal, že Rusko – ktoré už štvrtý rok vedie vojnu na Ukrajine – vynakladá na potreby obrany ročne 6,3 percenta HDP, čo predstavuje 13,5 bilióna rubľov (takmer 147 miliárd eur).

Podľa šéfa Kremľa je to však priveľa. Vojenské výdavky v Rusku tak tento rok predstavujú 32 percent výdavkov federálneho rozpočtu. Putin zároveň odsúdil rozhodnutie členských štátov NATO výrazne zvýšiť svoje vojenské výdavky ako „agresívny“ záväzok.

Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski po summite NATO upozornil, že Putin „kráča po Brežnevovej ceste“, keďže vedie nákladnú vojnu a núti Západ zvyšovať výdavky na obranu. Pripomenul, že podobné preťaženie Sovietskeho zväzu viedlo k jeho rozpadu.

„Pravdepodobne predpokladá – keďže je taký veštec -, že katastrofálny nárast výdavkov krajín NATO povedie aj k rozpadu tejto organizácie,“ komentoval Lavrov vyjadrenia Sikorského.

Premiér Robert Fico sa v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu vrátil k svojim vyjadreniam o tom, že Slovensku by svedčala neutralita. Podľa lídra Smeru treba brať do úvahy rôzne varianty, ktoré môžu prísť v budúcnosti, keďže nikto nevie, ako sa svet bude vyvíjať.

„Nebuďme takí zadubení, že iná možnosť nie je. Kto čakal, že sa rozpadne Varšavská zmluva alebo že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie? (…) To nie je náboženstvo, byť v NATO ani v Európskej únii,“ povedal premiér, hoci dodal, že členstvo v oboch organizáciách má pre Slovensko z pohľadu kolektívnej bezpečnosti obrovské výhody.

Podľa Fica vo svete prestal fungovať bezpečnostný systém, pokiaľ ide o medzinárodné právo a použitie vojenskej sily. Každá krajina má právo rozhodnúť sa, v akom systéme bezpečnosti chce fungovať, a má právo na kritický hlas aj voči NATO.

Moderátora sa tiež pýtal, či by išiel bojovať proti Rusom, ak by došlo ku konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Na margo záverov samitu Severoatlantickej aliancie v Holandsku povedal, že Slovensko na budúci rok nezvýši zbrojné výdavky a tak to bude aj v roku 2027.

„Caplo sa číslo päť, ktoré je absolútne nereálne, ale je to politické číslo, nie právny záväzok,“povedal premiér. Zároveň však deklaroval, že Slovensko si plní záväzky, ktoré Aliancia očakáva. Prípadné navýšenie zdrojov v rezorte obrany musí ísť podľa jeho slov do civilných projektov. 

„Slovensko je suverénna krajina, stanovíme si vlastné tempo, vlastnú štruktúru výdavkov na obranu. 2026, 2027 nič.“

Zdroj: topky.sk / postoj.sk / InfoVojna