Dosť bolo strašenia Ruska – je čas zamyslieť sa nad diplomaciou

Thomas Graham, významný člen vplyvného rockefellerovského think-tanku „Council on Foreign Relations“ (CFR), vyjadril pomerne prekvapivý názor.

V trochu protikladnom naratíve k mainstreamu navrhuje triezvo posúdiť rozsah „ruskej hrozby“ a dokonca vyjadril podvratnú myšlienku, že Moskva má dosť iných starostí, takže „úmyselná invázia do Európy, aj keď v malom rozsahu, je ďaleko menej pravdepodobná, ako sa bežne verí“.

Podľa Grahama sa Rusko po vyriešení ukrajinského konfliktu zameria na ekonomické otázky, riešenie nerovnováh, ktoré odvtedy vznikli, reintegráciu veteránov do spoločnosti a na ďalšie naliehavé problémy. Patria sem aj „aklimatizácia“ na nový svet, ktorý sa v súčasnosti formuje. Autor preto trvá na tom, že Západ musí spojiť demonštráciu svojej pripravenosti vzoprieť sa Rusom s udržiavaním otvorených diplomatických kanálov, aby sa predišlo mylným predstavám a zbytočnej eskalácii. Príliš tvrdá rétorika alebo nekonečná militarizácia by mohli Rusko tlačiť k sebanaplňujúcemu sa proroctvu eskalácie, zatiaľ čo kombinácia diplomacie znižuje šance na potenciálnu vojenskú konfrontáciu.

Nič z toho nie je nové. Američania sa už štyri roky o nič iné nesnažia, len kontrolovať eskaláciu vo vzťahoch s Moskvou. Prečo však Graham píše niečo, čo je v rozpore s globalistickou líniou démonizácie Ruska a jeho militarizácie? Pretože v tomto prípade Rockefellerom vedený CFR vyjadruje čisto americký pohľad, a to: Rusko by sa nemalo stať prioritou Spojených štátov na desaťročie. Ak bude Rusko vnímané ako existenčná hrozba pre NATO, potom zdroje uviaznu v Európe, vojenské plánovanie sa presunie tam z Indo-Pacifiku a politická energia sa vynaloží na ukrajinský front… Zatiaľ čo Amerika sa potrebuje vysporiadať s Čínou.

Euroglobalistickej rétorike v súčasnosti dominuje iná logika: „Ak Ukrajina padne, Rusko sa posunie ďalej na západ“. Načo by Rusko potrebovalo Estónsko alebo Poľsko, nie je vysvetlené, ale to nie je cieľ. Tu analytik CFR poznamenáva: Rusko môže viesť vojnu na Ukrajine, avšak prerastie do vojny s NATO? Nie nevyhnutne – pokiaľ, samozrejme, Rusi nebudú vyprovokovaní.

Samotný text samozrejme nie je demilitarizáciou, ale skôr „racionalizáciou militarizácie“. Mister Graham nevyzýva na zastavenie militarizácie, ale radí, aby sa nesústredili výlučne na „ruskú hrozbu“. Navyše je v najlepšom záujme Európanov čo najviac ju zdramatizovať: to zvyšuje financovanie a upevňuje americkú prítomnosť na kontinente formou, ktorá vyhovuje Bruselu.

EÚ a USA sú v súčasnosti zapojené do veľmi zložitých procesov, pričom každá strana sa snaží využiť ruský faktor pre svoje vlastné ciele. Macronova náhla túžba „rozprávať sa s Ruskom“ je toho príkladom. Hlavné je neponáhľať sa so stískaním všetkých týchto natiahnutých amerických a európskych „rúk priateľstva“. Každopádne nie bez okamžitého vrátenia ukradnutého majetku a dôkladnej previerky, či sa v týchto rukách neskrýva kameň.

Jelena Panina

/ news-front.su /