Dohoda medzi EÚ a Ukrajinou je tu! Môže oslabiť európske poľnohospodárstvo

Európska komisia a Ukrajina dosiahli zásadnú dohodu o revízii bilaterálnej dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA). Nový systém sľubuje dlhodobú stabilitu – pre Ukrajinu. Napriek predchádzajúcim dočasným ústupkom však naďalej zostávajú v platnosti významné colné výnimky.

Navyše, pre niektoré citlivé produkty nové kvóty prekračujú predvojnové úrovne.

Trvalá zmluva namiesto predchádzajúcich úľav

Európska únia zaviedla v roku 2022 tzv. autonómne obchodné opatrenia (ATM), ktorými jednostranne zrušila clá a kvóty na ukrajinské poľnohospodárske produkty. Ich platnosť vypršala 5. júna 2025 a boli nahradené dočasnými nariadeniami – teraz založenými na kvótach podľa dohody DCFTA z roku 2016.

Podľa práve oznámenej dohody má Ukrajina do roku 2028 postupne zosúladiť svoju poľnohospodársku produkciu s predpismi EÚ (napr. pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat či ochrany rastlín), výmenou za rozšírenie exportných príležitostí v dlhodobom horizonte.

Rozšírenie kvót aj pre najcitlivejšie produkty

Najväčšiu kontroverziu vyvolalo zvýšenie kvót na citlivé poľnohospodárske produkty (cukor, vajcia, hydinu, pšenicu, kukuricu, med), keďže tie sú v novom obchodnom systéme vyššie ako v dohode z roku 2016. Hoci sú nižšie ako maximálne hodnoty z obdobia ATM, stále prevyšujú predchádzajúce „mierové“ objemy.

Jasnejšie vysvetlenie:

Kvóty neznamenajú, že Ukrajina nemôže do EÚ vyvážať viac ako určitý objem – znamenajú, že množstvo pod kvótou je bezcolné a množstvo nad kvótou môže byť tiež bezcolné alebo podliehať clám. Kvóty stanovené EÚ – predovšetkým na základe dohody eurokomisára Maroša Šefčoviča – sú vyššie ako kvóty v období rokov 2016 – 2022. To znamená, že Ukrajina môže vyvážať do EÚ viac produktov bez cla než pred vojnou.

Podľa vyhlásení kvóty síce nedosahujú úplne bezcolnú úroveň z obdobia platnosti ATM, ale ak spriemerujeme colné náklady na množstvá pod a nad kvótou, Ukrajina si stále zachováva výraznú konkurenčnú výhodu – na úkor európskych poľnohospodárov.

Navyše, táto konkurenčná výhoda je okamžitá, zatiaľ čo Ukrajina má niekoľko rokov na implementáciu pravidiel EÚ, ktoré už dlhodobo zaťažujú farmárov v Únii – a to v situácii, keď Ukrajina čelí problémom s korupciou a obchádzaním pravidiel.

Táto situácia vytvára tlak na poľnohospodárov v pohraničných členských štátoch, najmä v Poľsku, Maďarsku, na Slovensku a v Rumunsku, ktoré opakovane vyjadrili výhrady.

Existuje núdzová brzda – ale kto ju môže zatiahnuť?

Komisia tvrdí, že ochranný mechanizmus, ktorý sprevádza zvýšenie kvót a umožňuje obmedziť dovoz v prípade narušenia trhu, poskytuje dostatočné záruky.

Najdôležitejšou súčasťou tohto ochranného mechanizmu je tzv. robustná klauzula. V princípe môže EÚ mechanizmus aktivovať okamžite (do 14 dní, ako sľúbila) v prípade vážneho narušenia trhu.

A tu je problém:

Podľa doteraz známych informácií môže ochranný mechanizmus spustiť iba Brusel. Ak dôjde k narušeniu trhu v dôsledku ukrajinského dumpingu, členský štát to síce môže identifikovať a požiadať o aktiváciu mechanizmu, ale nemôže jednostranne konať. Brusel najprv začne vlastné vyšetrovanie a až následne rozhodne, či mechanizmus aktivuje.

Bohužiaľ, je možné, že tento systém nebude fungovať efektívne. EÚ už v minulosti zamietla oprávnené sťažnosti niektorých členských štátov v iných oblastiach v prospech Ukrajiny (a veľkých západných poľnohospodárskych spoločností, ktoré tam pôsobia). Tento nový systém by mohol tento trend ešte posilniť.

Zľavy na spiatočné lety

Ukrajina nezískava len nové trhy v EÚ – zvyšuje aj vlastné dovozné kvóty a znižuje clá. Zvýši napríklad dovozné kvóty na bravčové mäso, hydinu a cukor z EÚ a zníži clá na ďalšie poľnohospodárske produkty.

To je síce priaznivé pre vývozcov zo susedných členských štátov, ktorým to môže pomôcť presadiť sa na ukrajinskom trhu. Otázkou však zostáva, či poľnohospodárstvo v strednej Európe dokáže získať z ukrajinského trhu toľko, koľko zároveň stratí v dôsledku ukrajinského dumpingu.

/ hlavnydennik.sk /