Dlhé tresty odňatia slobody komplikujú návrat odsúdeného do spoločnosti, konštatuje šéf rezortu spravodlivosti Susko

Súčasný trestný zákon podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SSD) obsahuje od roku 2005 drakonické tresty.

Dlhé tresty odňatia slobody komplikujú začlenenie sa odsúdeného späť do spoločnosti. V koncoročnom rozhovore pre TASR to povedal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SSD) s tým, že práve harmonizácia trestných sadzieb s ostatnými krajinami EÚ je cieľom novely Trestného zákona.

Vláda navrhuje, aby legislatívu, ktorá okrem iného počíta aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), prerokoval parlament v skrátenom legislatívnom konaní.

Trestný zákon podľa Suska obsahuje od roku 2005 drakonické tresty. „Jediné, čo je naším cieľom, je harmonizovať tieto trestné sadzby s ostatnými krajinami EÚ,“ zdôraznil. Najmä pri ekonomických a majetkových trestných činoch je podľa neho potrebné klásť dôraz na alternatívne tresty, či už peňažné tresty, podmienečné odsúdenie, domáce väzenie alebo verejnoprospešné práce.

„Preto sme aj zdvihli hornú hranicu možného ukladania peňažného trestu až na tri milióny eur,“ podotkol. V súčasnosti je možné uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, peňažný trest v maximálnej výške 331.930 eur.

Ďalším efektom novelizovanej legislatívy má byť zníženie počtu väznených. „Sekundárne to rieši aj túto skutočnosť, no a potom, samozrejme, aj náklady štátu na takéto väznené osoby,“ dodal minister. Jeden odsúdený podľa neho stojí štát približne 21.000 eur ročne.

Ako zdôraznil, pri kreovaní novely Trestného zákona zákonodarca vychádzal z filozofie na jar predloženej legislatívy exministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. „V niektorých otázkach sme išli možno nad rámec pôvodnej novely, ale nie nejakým zásadným spôsobom, ktorý by narušil túto filozofiu,“ zdôraznil Susko. Aj preto je presvedčený o tom, že odborná diskusia k návrhu už prebehla.

Karas pre TASR už skôr uviedol, že navrhovaná novela Trestného zákona ide ďaleko nad rámec odborného konsenzu. Kritizoval spôsob novelizácie i mieru znižovania trestných sadzieb. Vládou schválená legislatíva podľa neho nezlepšuje ani postavenie poškodených a nekladie dôraz na nápravu páchateľa.

Novelu Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy, odsúhlasila vláda na začiatku decembra. Súčasťou legislatívneho balíka je aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Vládny kabinet navrhol parlamentu prerokovať legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní.

Zdroj: pluska.sk