Diktatúra strachu každodenná. Ako z nás urobili spoločnosť fóbií

„Kto sa bojí, zle sa mu vodí“, varuje  slovenské príslovie. Metafyzickú podstatu strachu trefne vystihol aj český spisovateľ Pavel Kosorin: Boh pracuje skrze našu odvahu – diabol cez náš strach.

Faktom je, že nás uvarili ako žabu v mediálno-politickom hrnci, do ktorého nasypali všetky možné fóbie. Kto? Systém. Postupne tí, ktorí riadia procesy zvyšovali „teplotu“ v spoločenskom hrnci. Cez strach. A tak im ľudské mysle, opantané strachom, umožnili zmocniť sa tém, riešení, politiky, sveta, toku informácií aj vedomia masy, ktoré ďalej ovládajú. Cez vzbudzovanie strachu.

Po socialistickej generácii, ktorá sa bála rozpútania tretej svetovej vojny, prišli generácie strachu z neznámeho, z nezamestnanosti… Terajšie generácie sú indoktrinované strachom z vylúčenia z hlavného prúdu, ktorého smer určujú tí istí, ktorí podkurujú pod tým pomyselným kotlíkom, v ktorom sa ďalšie žaby tlačia a niektoré z naivity aj šantia…. veď voda je „teplá“.

Manipulátori so strachom majú všetky prostriedky, aby obtiahli čiernym súknom nielen spoločnosť v tom—ktorom štáte. Oni už vďaka globálnym médiám obtiahli celú planétu čiernym súknom strachu, fóbií, neistoty.

Postupne zahlcovali mediálny éter a verejný diskurz cielenými objektmi vzbudzujúcimi kolektívny strach: začali otepľovaním oceánov s fenoménom El Niño, potom už prišlo na rad globálne otepľovanie planéty (klimatofóbia). Uhlíkový strach z produkovania potravy prírody (CO2) vyvolal v niektorých strach mať deti, lebo aj tie produkujú „zabijacký“ plyn CO2…

Potom prišla vlna strachu z hypotekárnej a finančnej krízy, ktorú vystriedala fóbia z „nového“ koronavírusu a svetovej pandémie. Covid okamžite „vyliečil“ Putin inváziou na Ukrajinu,  a tak sú masy cez denné spravodajstvo infikované novým strachom – z Ruska (rusofóbia), Putina,  vojny a ekonomického armagedonu.

V skratke jednoduchá technológia sociálno-mediálneho inžinierstva, aby ovce boli pohromade vystrašené v stáde a dali sa dobrovoľne zatvoriť do mentálneho alebo digitálneho väzenia.

A čo je výsledkom cieleného pôsobenia a vyvolávania strachu v nás? Ochota prijať zákazy, príkazy, usmernenia,  regulácie, sankcie, (seba) obmedzenia rôzneho druhu až po páchanie rituálnych sociálno-ekonomických a kultúrnych samovrážd. Bruselský dobre zaplatení establishment postupne podrezáva už siedmu sankčnú žilu, hoci ľudia cítia, že strácajú nielen životnú úroveň, ale aj vedomie o perspektívnej budúcnosti, nič ne(u)robia.

Tak ako sa nepohne vyľakaná myš, na ktorú hľadí had… až ju jednoducho, pohodlne zhltne—bez odporu.

Masa strachopudných ľudí je ochotná sa obmedziť v čomkoľvek.

Z dvoch psychologicko-sebazáchovných postojov človeka pri ohrození 1. bojuj, 2. utekaj si zmanipulovaná masa dobrovoľne vybrala (alebo si nechala vsugerovať) útek, odovzdanie svojej vôle „tým hore“ nevidiac, že „tí hore“ tie procesy, ktorých sa masa bojí, nielen vyvolávajú, riadia ich, ale aj ich aj eskalujú a ďalej živia.

A tak v realite šírenia ďalšieho online strachu z vojny na Ukrajine je výsledkom vzdanie sa svojho pudu sebazáchovy v prospech cudzích. Naivní ľudkovia sa stali objektom emocionálneho vydierania a falošného farizejstva. Pri manipulácii, deštrukcii spoločnosti, štátu, financií, rodín… pritom nejde o tých druhých, ale o vás. O vašu občiansku, ľudskú, mentálnu kapituláciu bez reptania.

Načo to všetko? Aby vás mohli ďalej riadiť bez odporu. Tlak vyvolá raz protitlak, neprimerané akcie vyvolávajú raz  logicky reakcie – ľudí. No a práve tu je pes zakopaný. Vycvičená, zmanipulovaná masa ľudí žijúca v permanentnom strachu neurobí nič. Dokonca ani na svoju záchranu, keď ju povedú na popravu či rituálnu kolektívnu samovraždu.

Konečným článkom reťazenia strachov je bezpodmienečný súhlas na všetko, čo prichádza zvonku – od korporácií, médií, politikov, aj nadnárodných globálnych inštitúcií

Homo strachopudný bude vyjadrovať súhlas so všetkým.

Ľudia či skôr už len zombie bez vlastnej vôle budú radšej „zachraňovať“ planétu, klímu, radšej budú chodiť pešo a doma sa v zime zohrievať pri sviečke, posielať „pomoc“, aj zbrane, ktorými sa ich strach a kríza budú ďalej prehlbovať, len aby nemuseli ísť proti prúdu a povedať „nie“.

Zabudli na jedno. Po prúde a hore bruchom plávajú už len mŕtve ryby. Tik-tak… hodiny a minúty odpočítavajú. Diktatúra strachu vás dala do kómy. Pred konečným riešením, ktorým bude totalitný systém. V tomto štádiu už bude ale neskoro vrátiť dianie späť do slobody a demokracie.

Rafael E. Rafaj

sk správy