Dánsko chce v obave pred americkou vojenskou inváziou do Grónska vyslať na ostrov vojakov štátov NATO

Prezident USA Donald Trump opakovane hrozí zabratím Grónska, pričom tvrdí, že Dánsko nie je schopné primerane zabezpečiť bezpečnosť svojho autonómneho územia a v jeho okolí, kde sa podľa neho angažuje Čína a Rusko. Šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, výskumný riaditeľ Valjdajského medzinárodného diskusného klubu Fjodor Lukjanov vo svojom článku, zverejnenom 19. januára 2026 v ruskom denníku Kommersant, komentoval snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa zmocniť sa Grónska a jej dopady na geopolitickú situáciu. Trumpove ultimátum voči európskym štátom ohľadne Grónska podľa neho odhaľuje skutočný problém NATO.

Dánsko požiadalo Severoatlantickú alianciu (NATO) o jej trvalú prítomnosť v Grónsku, ktoré chce pre USA získať americký prezident Donald Trump. Pre tento účel by ako vzor podľa dánskej premiérky Mette Frederiksenovej mohla slúžiť posilnená prítomnosť NATO v Baltskom mori a pobaltských štátoch. Informovala o tom agentúra DPA.

Návrh zriadiť misie NATO v oblasti Arktídy vyslovili dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen a grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová na pondelkovom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ten podľa Frederiksenovej návrh „silnejšie stratégie NATO prijal pozitívne“, uviedla podľa agentúry Ritzau.

NATO pred rokom spustilo operáciu Baltic Sentry s cieľom zabrániť opakovaniu početných incidentov, pri ktorých boli poškodené podmorské káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou. V rámci misie hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.

Dánska premiérka podľa Ritzau navrhla, aby sa model misie Baltic Sentry preniesol aj do Arktídy. Svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku posilňuje aj samotné Dánsko. Na ostrove, o ktorý Trump vyjadruje v poslednej dobe intenzívny záujem, minulý týždeň prebehla viacdňová prieskumná misia, na ktorej sa zúčastnili vojaci z viacerých európskych krajín NATO.

Trump opakovane hrozí zabratím Grónska, pričom tvrdí, že Dánsko nie je schopné primerane zabezpečiť bezpečnosť svojho autonómneho územia a v jeho okolí, kde sa podľa neho angažuje Čína a Rusko. Dánsko a jeho európski spojenci Trumpove kroky odmietajú, zatiaľ čo grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen zdôraznil, že Grónsko sa k USA nechce pripojiť.

Šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, výskumný riaditeľ Valjdajského medzinárodného diskusného klubu Fjodor Lukjanov vo svojom článku, zverejnenom 19. januára 2026 v ruskom denníku Kommersant, komentoval snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa zmocniť sa Grónska a jej dopady na geopolitickú situáciu. Trumpove ultimátum voči európskym štátom ohľadne Grónska podľa neho odhaľuje skutočný problém NATO.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA uvalia clá na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko. Od 1. februára bude platiť desaťpercentné dovozné clo, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.

Predstavitelia týchto krajín na čele s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom to považujú za neakceptovateľné a úplne scestné.

Lídri EÚ sa pre Trumpove hrozby zídu už vo štvrtok večer na mimoriadnom summite v Bruseli.

Je ťažké nesúhlasiť s expertmi, ktorí hovoria, že ak americký prezident Donald Trump prevezme kontrolu nad Grónskom, zapíše sa do dejín Spojených štátov i celého sveta. Uviedol to v pondelok 19. januára 2026 hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok 20. januára 2026 vyhlásil, že Grónsko nie je „prirodzenou súčasťou“ Dánska a že problém bývalých koloniálnych území sa v súčasnosti stáva čoraz naliehavejším.

Lídri EÚ sa podľa Donalda Trumpa nebudú príliš vzpierať voči jeho zámeru zmocniť sa Grónska. „Nemyslím si, že sa budú voči tomu príliš vzpierať. Musíme ho mať. Musia to mať za sebou,“ odpovedal Trump na otázku, čo plánuje povedať európskym lídrom, ktorí sa postavili proti jeho plánom v súvislosti s Grónskom.

O tom, prečo sa USA nakoniec zmocnia Grónska vysvetlil vo svojom článku, zverejnenom minulý týždeň programový šéf Valdajského medzinárodného diskusného klubu Timofej Bordačov. „Medzitým väčšina sveta sleduje toto divadlo s ľahostajnosťou. Rusko, Čína, India a mnohí ďalší vidia grónsku drámu predovšetkým ako ďalšiu lekciu o tom, ako sú štruktúrované vzťahy v tzv. „kolektívnom Západe“. Je to len viditeľnejšia verzia toho, čo tu vždy bolo,“ skonštatoval.

 „Z pohľadu Ruska situácia nepredstavuje priamu hrozbu pre naše záujmy. USA môžu umiestniť zbrane v Grónsku už dnes. Ich prítomnosť zásadne nemení vojenskú situáciu v Arktíde, ani neohrozuje dopravu po Severnej morskej ceste. USA stále nemá vážnu flotilu vojenských ľadoborcov a stále nie je jasné, kedy – alebo či vôbec – si takúto flotilu zaobstará,“ uviedol Bordačov.

 „Aj Čína je v podstate ľahostajná k tomu, že Grónsko sa stane americkým vlastníctvom. Grónsko neohrozuje čínský obchod v Arktíde, pretože jediná skutočná záležitosť, ktorá zaujíma Peking, je Severná morská cesta. A americká vojenská prítomnosť na ostrove neovplyvňuje čínske bezpečnostné záujmy,“ doplnil.

Zdroj: cas.sk / InfoVojna