Dag Daniš: Prečo Boris Kollár vyskakuje

Predseda parlamentu chce do konca augusta udrieť na ministra vnútra Mikulca. V jeho hre už nejde len o Pčolinského.

Hlavný dôvod, prečo Kollár tak vytrvalo ostreľuje ministra vnútra a vedenie polície, je osobný. Kollár je presvedčený, že po ňom ide NAKA. Vraj na príkaz zhora.

Kto mu to povedal a či to má reálny základ, ostáva záhadou. Nič to však nemení na výsledku. Kollár už nemá obavy len o Pčolinského, ktorý tvrdne vo väzbe, ale aj o vlastnú budúcnosť.

Sme rodina žiada špeciálnu koaličnú radu, kde sa bude hovoriť o ministrovi Mikulcovi a policajnom prezidentovi Kovaříkovi.

Zmena taktiky

Odkedy Kollár začal s útokmi proti polícii, veľa sa zmenilo. Viaceré z argumentov jeho strany padli.

Napríklad: kollárovci sa pohoršovali nad „vojnou policajtov“, respektíve nad zadržaním šéfa inšpekcie Szabóa. Pochopiteľne. Inšpekcia sa spolu s tajnou službou snažili spochybňovať vyšetrovateľov NAKA. A ich metódy pri práci so svedkami.

Dnes sa však potvrdzuje, že zákrok NAKA proti šéfovi inšpekcie Szabóovi bol v poriadku. Szabó sa priznal, že bral úplatky. A žiada dohodu o vine a treste.

Kollárovcov tiež znepokojil zásah policajného prezidenta do práce inšpekčného tímu, ktorý chcel zadržať svedka Petrova (prezývaného Tiger). Aj v tomto sa však nakoniec vec uzavrela bez škandálu. Petrova úspešne zadržali a posadili do väzby vyšetrovatelia NAKA.

Kollár musel zmeniť taktiku. Vyťahuje bočné dôvody: vraj ho znepokojil nezvládnutý protest pred parlamentom či nerozhodnosť polície počas demonštrácií proti očkovaniu.

Rovnakú muníciu nasadil Peter Pčolinský (brat bývalého šéfa SIS, ktorý je väzobne stíhaný za korupciu).

Je zrejmé, že tieto dôvody na odvolanie Mikulca alebo Kovaříka stačiť nebudú. Sú slabé.

No rovnako zrejmé je aj to, že Kollár s Pčolinským s útokmi proti polícii neprestanú. Využijú každú príležitosť na stupňovanie tlaku.

Koalíciu a Obyčajných to bude vyčerpávať. Zrejme bez výsledku, ktorý by viedol k prímeriu.

Zbraň, ktorá už nestrieľa

Za nervozitou kollárovcov sú ich neúspechy na bojisku. Stratili jednu z najsilnejších zbraní, ktorá ich držala v hre.

Bola ňou práve Szabóova inšpekcia. Do júla to fungovalo spoľahlivo. SIS zbierala informácie proti vyšetrovateľom NAKA a proti svedkom – kajúcnikom. Inšpekcia podnety tajnej služby následne využívala v boji proti NAKA. Vyšetrovala svedkov a stíhala ich za krivé výpovede. Čím sa snažila spochybniť dôkazy vyšetrovateľov NAKA proti stíhaným siskárom…

Motívy SIS a inšpekcie boli pragmatické. Snažili sa kryť vlastných ľudí, ktorí mali problémovú minulosť. A ktorým hrozilo stíhanie za korupciu.

Szabó zriadil špeciálny tím, ktorý mal pracovať na vyšetrovateľoch NAKA. Viedla ho Santusová, ktorá mala osobné väzby na jedného z príslušníkov SIS.

Po zadržaní Szabóa a po odstavení Santusovej zo špeciálneho tímu sa linka medzi SIS a inšpekciou pretrhla.

Tajnej službe – a Borisovi Kollárovi – vypadlo z rúk kladivo. Spravodajské hry SIS už nemali dostatočne údernú koncovku.

Kollár prišiel o veľmi silnú kartu.

Preto konflikt presúva z policajnej roviny do politickej – priamo na koaličnú radu.

Hľadá sa Matovič?

Súbežne s tým sa pôvodná „vojna policajtov“ rozrástla na konflikt prokurátorov. Generálny prokurátor Žilinka verejne kritizuje špeciálneho prokurátora Lipšica. Za Žilinkom stojí Kollár, za Lipšicom zas Matovič (a vyšetrovatelia NAKA).

Tento spor vyzerá o niečo vážnejšie ako pozičné hry Kollára na koaličnej rade.

S napätím vnútri polície či prokuratúry to zašlo priďaleko. Je to škoda. Boj proti korupcii a zločinu mal byť predsa kľúčovou agendou vládnej koalície. Nie paródiou, ktorá začína vyčerpávať hercov aj publikum.

Za tento chorý stav je zodpovedný nielen Kollár (ktorý sa vlastne len zastáva svojich ľudí…a seba). Alebo minister Mikulec (ktorý necháva voľnú ruku vyšetrovateľom).

V tejto fáze by sme mali hľadať zodpovednosť vyššie. Na úrovni premiéra. Alebo lídra Obyčajných a vládnej koalície.

Problém je v tom, že jeden je bezmocný. V najjednoduchšom význame tohto slova.

A druhý je od marca stratený.

Možno aj preto, že ho už takmer nikto nehľadá…

Autor: Dag Daniš

POSTOJ