Dag Daniš: Konflikt prokurátorov. Mytológia o dobrých a zlých už neplatí

Zrážka generálneho prokurátora so špeciálnym je nepríjemná. No dala sa čakať.

Rozhodlo sa o tom už pri politickej konštrukcii vedenia prokuratúry. Bola krivá. Od začiatku.

Návrh Žilinku na disciplinárne stíhanie Lipšica vníma veľká časť politikov a verejnosti čierno-bielo. Lipšic je považovaný za odvážneho bojovníka proti zločinu. Žilinka zas za pochybnú postavu pretlačenú Borisom Kollárom, ktorej úlohou je brzdiť vyšetrovanie káuz.

Tento mytologický pohľad je však silno skreslený.

Povolebné hry

Za konfliktné nastavenie vo vedení prokuratúry si môže do veľkej miery Lipšic sám. A spolu s ním aj Obyčajní, ktorí ho podporovali – s chybami a nedôsledne.

Asi nezaškodí pripomenúť, že proti Lipšicovi a jeho marketingovému štýlu práce nemal výhrady len Žilinka. Pochybnosti tu boli už skôr. Krátko po voľbách, keď sa začala bitka o vedenie prokuratúry…

O post generálneho prokurátora mal záujem Daniel Lipšic. Koalícia bola pripravená účelovo meniť zákony, aby mohol kandidovať. Plány neprešli. A nielen preto, že Lipšic nebol prokurátor. Vyčítalo sa mu – a oprávnene – že je ukážkou konfliktu záujmov. Ako advokát pracoval pre Kisku, pre Matoviča, pre Krajniaka. A aby toho nebolo dosť, zastupoval aj trestne stíhaných ľudí zo SIS a polície. Konkrétne Beňu a Slobodníka. Dvoch zločincov, z ktorých sa stali – áno, spomínate si správne – „kajúcnici“. Svedkovia s výhodami…

Osobné väzby Lipšica na koaličných lídrov a zastupovanie zločincov kajúcnikov Lipšica vyradili z boja o generálnu prokuratúru. Námietka, že máme dostatok kvalitných kandidátov – prokurátorov, bola presná.

Lipšic sa však nestiahol. Len prešiel na plán B.

Chcel sa stať špeciálnym prokurátorom. S tým, že generálnym prokurátorom by mohol byť jeho dlhoročný spojenec Kliment. Sudca Najvyššieho súdu.

Matovič dal ponuku na post generálneho prokurátora Klimentovi.

Plány dvojice Lipšic – Kliment však stroskotali na banalite. Na nedôslednosti premiéra Matoviča. Politická príprava na voľbu generálneho prokurátora mu celkom ušla. Premiér pred prioritami uprednostnil osobné spory so Sulíkom, rátanie lajkov na facebooku, urážky partnerov a iné egocentrické aktivity.

Plán C

Hru o generálneho prokurátora ovládol Boris Kollár. A jeho kandidát Maroš Žilinka, ktorý už v tom čase nepatril k „Lipšicovým ľuďom“. Naopak, ich vzťahy boli pomerne chladné.

Kollár si presadil zvolenie Žilinku. Nakoniec ho podporili aj Obyčajní.

Nový generálny prokurátor však nedostal nijaký priestor na budovanie svojho tímu – a na výber kandidáta na špeciálneho prokurátora.

Politické zadanie znelo tak, že špeciálnym prokurátorom musí byť advokát Lipšic. Kollár dohodu s Matovičom dodržal. Ostatní v koalícii prikývli.

Pritom aj vtedy platilo presne to isté, čo pri voľbe generálneho prokurátora – že v hre je dostatok skúsených prokurátorov, ktorí sú na funkciu pripravení lepšie ako Lipšic.

Výsledok: ku generálnemu prokurátorovi Žilinkovi posadili špeciálneho prokurátora Lipšica. Vedenie prokuratúry bolo bipolárne. A začali sa pozičné hry.

Namiesto tandemu tu máme rivalitu.

Tá verne kopíruje politický rodný list oboch šéfov. Žilinkov úsek prokuratúry kryje – spoločne s Borisom Kollárom – policajnú inšpekciu. A snahy stíhať svedkov – kajúcnikov za krivé výpovede a manipulácie. Lipšicov úsek (Úrad špeciálnej prokuratúry) podporuje vyšetrovateľov NAKA, ktorí pracujú na najväčších politických kauzách.

Vojna policajtov a konflikt Kollár – Mikulec zákonite viedli aj k vojne prokurátorov. Teda k zrážke Žilinku s Lipšicom.

Vojna v polícii

Pôvodne sme mohli spor vnímať ako účelový útok kollárovcov, SIS a inšpekcie na vyšetrovanie politických káuz. NAKA a špeciálna prokuratúra stáli na správnej strane a zaslúžili si podporu.

Scéna sa však skomplikovala v strede leta. Vtedy, keď do rozbehnutej akcie inšpekcie veľmi čudným spôsobom vstúpil policajný prezident Kovařík. Z dovolenky v Chorvátsku zastavil prácu tímu a podľa bratislavskej prokuratúry tým zmaril snahu zadržať hľadané osoby (svedkov-kajúcnikov, ktorí manipulovali výpoveďami).

Následne bola, zrejme po tlakoch zhora, odstavené šéfka inšpekčného tímu Santusová.

Súťaž medzi inšpekciou a NAKA o to, kto zadrží dôležitého svedka Petra Petrova alias Tigra (obchodníka so svedeckými výpoveďami), vyhrala NAKA. Skončil v jej rukách. Zrejme s ponukou na spoluprácu…

Dodajme, že asi išlo o ponuku na pokračujúcu spoluprácu. Zdroje z inšpekcie tvrdia, že podnikateľ Petrov spolupracuje s vyšetrovateľmi NAKA už rok. A nie veľmi čistým spôsobom. Petrov je podozrivý, že vyšetrovateľom NAKA dodával výpovede svedkov proti stíhaným osobám. A výmenou za to NAKA údajne neriešila jeho staré zločiny pri policajných tendroch na ministerstve vnútra.

Petrov zjavne patril medzi výkonných hráčov. Ako podnikateľ figuroval v zmanipulovaných miliónových tendroch. Podplácal ľudí v NAKA (Slobodníka) aj inšpekcii (Szabóa). Keď sa to po voľbách 2020 otočilo, otočil aj Petrov. A začal aktívne spolupracovať s vyšetrovateľmi NAKA. „Dodal“ svedka Dömötora. Toho, ktorý sa po zákroku inšpekcie priznal, že krivo svedčil v jednej z menších káuz.

Keď si chcela prísť inšpekcia aj pre Petrova, prišiel spomínaný pochybný telefonický zákrok policajného prezidenta, ktorý akciu inšpekcie pozastavil. A hľadaní svedkovia (vrátane Petrova) zmizli.

Nahnevaný Žilinka

Konlikt inšpekcie a NAKA verejne komentoval aj špeciálny prokurátor Lipšic, ktorý sa zastal vyšetrovateľov NAKA. To pobúrilo generálneho prokurátora, ktorý Lipšica za verejné vyhlásenia kritizoval. A navrhol jeho disciplinárne stíhanie.

Medzičasom sa potvrdilo, že Petrov je podozrivý z ekonomických zločinov a manipulovania tendrov. Otázne je, prečo ho NAKA doteraz nestíhala. Lebo vykonával špinavú prácu pre tých „dobrých“, ktorí potrebovali ukazovať výsledky pri iných kauzách?

NAKA tvrdí, že sa to už zmenilo. Petrova zadržali a je vraj k dispozícii aj inšpekcii, ktorá ho chcela zadržať tiež… NAKA len zabudla dodať, že inšpekčný tím v pôvodnom zložení už neexistuje. Po Petrova si prišla až potom, čo bola činnosť inšpekcie schladená. Obojkom na krku.

Tvrdiť po tomto všetkom, že zrážka Žilinku s Lipšicom je ukážkou boja zla s dobrom, si vyžaduje štedrú dávku naivity. V čistej, infantilnej podobe.

To, čo sledujeme v posledných týždňoch, je súťažou ambícií a sily. Nie súťažou charakterov.

Autor: Dag Daniš

postoj.sk