Čo sa skrýva za Čaputovej vetom zákona o profesionálnych náhradných rodičoch

Prezidenta síce nemá pochybnosti, že zákon sleduje správny cieľ upraviť – právne vzťahy pri vykonávaní práce profesionálneho náhradného rodiča a chrániť pritom záujem dieťaťa. Opäť ale…to  jej „ale“.  Podprahovo ideologické, aj keď argumentuje vecnou stránkou.

A tak hlava štátu fľochla vágnu všeobecnú výhradu o údajnom rozpore zákona s ústavou a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Kameňom úrazu majú byť informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku profesionálnych rodičov, pretože to zákon v pôvodnom znení pre zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa vyžaduje.  Tvorcovia zákona zjavne na 1.mieste sledovali záujem detí.

Neviem, čo zlé na zachovaní kľúčových identít vidí hlava štátu? Asi to, že by malo ísť o identitu a to pôvodnú, na ktorú by mala profesionálna výchova nadviazať. Národnosť, jazyk a viera sú nepochybne kľúčové piliere, ktoré formujú naše ja, naše seba si vedomie, teda identitu.

Profesionálny rodič by mal vystupovať ako manažér, ktorému sú deti zverené a mal by zabezpečiť kontinuitu výchovy, pretože Slováci nemajú dobré skúsenosti s „prevýchovou“ idenity. Či už tou janičiarskou pri Osmanskej okupácii, iredentistickým odnárodňovaním cez spolok Femke či socialistickou výchovou k ateizmu… A keď sa dá na takéto poslanie (nie povolanie, súc platené), mal by strpieť aj preukázanie garancií pre ochranu pôvodnej identity zvereného dieťaťa.

Prezidentka sa teda opäť vyfarbila vo svojom „chápavo citlivom vnímaní“… Ide jej v 1. rade o ochranu práv profesionálneho rodiča, kde technokraticky upriamila pozornosť na jeho “pracovnoprávny vzťah“ a nie na primárnu ochranu dieťaťa, ktoré tomuto „pracovníkovi“ štát zveruje…

Pretože práve dieťa, zachovanie a prirodzené rozvíjanie jeho identity by malo byť tým kľúčovým.

Ako vidieť progresívcom o tieto konzervatívne hodnoty a garancie vôbec nejde. Veď čo chceme od týchto -istov, pre ktorých je aj medzi hetero pármi ideál nie matka a otec, ale „rodič č.1“, „rodič č.2“, prípadne aj s ďalšími číslovkami rodič 3, 4, 5… a nieto ešte aj ich inkluzívny ideál rodičov „on-on“ alebo „ona-ona“…

A teraz si predstavte, keď sa Progresívne Slovensko dostane do parlamentu a nedajbože do vlády, čo by tu „progresívne“ nastalo. Predpokladám, že by sme všetci dostali QR kód, aby nebol nik „diskriminovaný“ menom, rodom, vierou, identitou… čiže výchova k šedej, poslušnej mase. Aký progresívny ideál „budúcnosti“, kde nikým nebudete, nič nebudete vlastniť a predsa máte byť šťastní.

Rafael E. Rafaj

Zákon z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR mal vyriešiť povinnosti, odmeňovanie, predpoklady na výkon práce, špecifiká pracovného pomeru, ale aj ostatné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov profesionálnych náhradných rodičov. Právnu normu 4. októbra schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi všetkých 133 prítomných poslancov. Súčasné postavenie profesionálneho náhradného rodiča je podľa návrhu neudržateľné a spôsobuje problémy zamestnancom aj zamestnávateľom.

skspravy