Čo pijú dlhožijúci?

„Často som si vychutnával lahodný nápoj, ktorý pripravil Ivan Manochin z dediny Jasná Poľana, ktorý sa dožil 103 rokov. Aj slávny majiteľ panstva Lev Nikolajevič Tolstoj uprednostňoval nápoj vyrobený z vlastných koreňov čakanky až do staroby.

V hornatom Dagestane som stretol aksakalských pastierov, z ktorých najstarší mal 105 rokov, ktorí používali čerstvé korene šípky na prípravu čaju. Tento nápoj bol pamätný svojou tmavoružovou farbou a úžasnou arómou, ktorá výrazne prekonávala vôňu ovocia. Lesníci z Brjanska ma raz pohostili originálnym vresovým čajom, pripraveným podľa starého receptu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V starovekej Rusi sa nápoje z bylín a koreňov konzumovali dávno pred objavením sa čaju zo zahraničia, ktorý sa začal dovážať pred necelými 300 rokmi. Až do začiatku 20. storočia sa pili čaje z čiernych ríbezlí a výhonkov maliny, ako aj z ohniváka, aby sa predišlo prechladnutiu a obnovili sa sily po namáhavej práci. Ako ukazujú biografie tej doby, bylinné nálevy sa nepoužívali ako „prvá pomoc“, ale pravidelne, čo sa stalo zvykom. S príchodom dovážaného čaju sa na mnohé recepty a bylinné nálevy postupne zabudlo.

Môj záujem o hľadanie a zbieranie aromatických bylín sa objavil už v detstve. Dobre si pamätám, ako sme s mojím starým otcom Ivanom, rodákom z Tulskej oblasti, putovali po lúkach a hľadali „zázračné bylinky“ a tešili sa z každého nálezu, ktorý dopĺňal naše kytice. Dedko nazbierané bylinky sušil a dom sa naplnil úžasnou arómou.

Odvtedy sa vôňa liečivých bylín spája s mojím detstvom a rodinnými koreňmi. K týmto bylinkám som sa vrátil o mnoho rokov neskôr, keď som začal zbierať informácie o užitočných rastlinách z referenčných a vedeckých kníh. Tu je zoznam najobľúbenejších liečivých rastlín na liečbu bežných ochorení.

Na posilnenie kardiovaskulárneho systému: hloh (plody, kvety a listy), ľubovník bodkovaný, žihľava, ligurček, podbeľ (kvety a listy), nechtík lekársky, pohánka (kvitnúce stonky), medovka lekárska, borák lekársky, materská dúška, túžobník lekársky, rebríček obyčajný, čakanka (korene a stonky).

Na zníženie krvného tlaku: dráč, cibuľka, lesná jahoda (kvety a listy), ďatelina lekárska, arónia (plody a listy), krídelník obyčajný, repík.

Na zvýšenie krvného tlaku: citrónová tráva, zlatý koreň, rozmarín.

Na normalizáciu gastrointestinálneho traktu: aníz (semená a listy), bergénia, mladé listy brezy, ríbezle, jablone, yzop, pálivec obyčajný, harmanček, tŕň obyčajný, brusnica obyčajná (listy), oregano, černica obyčajná (listy), alchemilka lekárska, mäta, krídelník obyčajný, tymian, rasca obyčajná (semená a listy), rebríček obyčajný, čaga obyčajná, žihľava.

Pre celkový tonizujúci účinok: mladé listy brezy, javora, rakytníka, čiernej ríbezle, maliny, brusnice, černice, ako aj žihľava, šťaveľ lesný, prvosienka, kýčovník, plody rakytníka, kalina, jarabina červená, aktinidia, šípky a listy.

Na tonizáciu: eleuterokok, arália, leuzea, magnólia.

Na upokojenie a boj proti nespavosti: korene valeriány lekárskej, modrica lekárska, vres, oregano, ľubovník bodkovaný, kocúrnik, medovka lekárska, eryngo, chmeľ, šišák bajkalský.

Na zmiernenie bolestí hlavy: pálivá riasa, ďatelina, prvosienka, levanduľa, verbena.

Na posilnenie imunity: ženšen, arália, eleuterokok, leuzea, čakanka, šípky, kalina, lieska, rakytník, púpava, lesná jahoda.

Je dôležité nepremeškať moment, keď rastliny nahromadia živiny. Napríklad pri ríbezliach, hlohu, breze tento moment nastáva počas kvitnutia (koncom apríla – začiatkom mája) a pri rakytníku – v auguste. Čerstvo nazbierané listy a kvety sú zvyčajne bohatšie ako sušené, najmä, ak boli dlho skladované. Prvé vitamínové čaje zvyčajne varím 13. – 15. apríla z kvetov podbeľu, napriek ich horkosti. Druhý zber je 23. – 25. apríla z pľúcnika, tretí z vŕbových jahňad a piaty z mladých listov ríbezlí, brezy, javora a žihľavy. Hlavné zbery bylín prebiehajú začiatkom leta, keď kvitnú. Bylinky na čaj nájdete v lese, na lúkach a v záhradách.

V júni a júli sa zbierajú listy a kvety lesných jahôd, pálky, malín, hlohu, černíc, čučoriedok, brusníc a v júli kvitnúce výhonky tymianu, oregana, mäty, konvalinky a šanty kocúrnickej.

„Čajové lístky“ rastú nielen na poli, ale aj v záhrade, na stromoch a kríkoch. Vyskúšajte listy a kvety čerešní, jabĺk, hrušiek a šípok – nie sú o nič menej chutné ako plody s charakteristickou kyslosťou.

V priebehu rokov som vyskúšal najmenej 100 rôznych bylín, listov a kvetov na čaj, a to ako v čistej forme, tak aj v zmesiach. Obzvlášť mám rád túžobník lekársky, vo Francúzsku známy ako kráľovná lúk.

Čaj vyrobený z rovnakých dielov túžobníka lekárskeho a bežného čierneho čaju sa môže piť po celý rok – pomáha predchádzať prechladnutiu a normalizuje krvný tlak. Často pijem aj čaje z listov mäty jablčnej, dráču, citrónovej trávy, šalvie, šípok, lipy, ako aj šípok a červených plodov jarabiny. Koncom júna, keď kvitne pomarančovník (jazmín), pripravujem si z jeho čerstvých kvetov aromatický čaj s nezvyčajnou chuťou.

Väčšina rastlín neúčinkuje rýchlo, ale slúžia ako preventívne prostriedky s kumulatívnym účinkom.

Čo sa týka chuti zdravotných čajov, tie majú často bylinkovú chuť a nemusia byť veľmi príjemné. Dajú sa však vylepšiť pridaním byliniek s príjemnou arómou, ako je mäta, medovka, šanta kocúrniková, kvety lipy, pomarančovník, ako aj yzop, dračia hlava, oregano, citrónová tráva, šípky, kvety a koreň, listy čerešne. Môžete pridať trochu čerstvo uvareného čaju, plátok citróna alebo lyžičku medu. Mnoho rastlín na čaj rastie na najbližšej lúke alebo za záhradným plotom. Aby ste ušetrili čas ich hľadaním, oplatí sa vyhradiť si v záhrade záhon. Pestujem ľubovník bodkovaný, lesné jahody, oregano, mätu jablčnú a túžobník lekársky.

Vyhradil som miesto aj pre trvalky z Ďalekého východu a Severnej Ameriky, ako je arália mandžuská, eleuterokok, magnólia, aktinidia a echinacea. Samozrejme, treba sa o ne starať, ale starostlivosť o užitočné bylinky je viac než kompenzovaná zlepšeným zdravím!

Venedikt Dadykin, vedec agronóm

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info